Pokiaľ ide o poplatky za výkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nik vlastne nevie, na čom teraz je. Ani pacienti, ani lekári, ani krajské samosprávy.
Ministerstvo sľúbilo, že do týchto mútnych vôd vnesie poriadok, ale opak je pravdou. Na osobitne zriadenú telefónnu linku vyzváňajú ľudia s otázkami, čo si majú v ambulanciách ošetrovaní sami hradiť a čo ide na účet zdravotných poisťovní. Až teraz sa šokovaná spoločnosť dozvedá, za čo všetko a koľko sa dosiaľ v niektorých zariadeniach platilo. Asi najzáhadnejší je dlhodobý „profesionálny manažment pacienta“ bez toho, aby ktosi túto činnosť definoval.
Ministerskí úradníci sa obhajujú, že predsa legislatívnu zmenu konzultovali s odborníkmi. Možno, ale napokon návrh „spichli“ napochytro. Vláda ho predložila parlamentu, kde ho nepatrične dobrúsili ešte poslanci. Podľa toho to teraz vyzerá.
V novele zákona vymenovali päť výkonov, za ktoré je vyberať poplatky tabu. A zvyšných dvesto? To ponechali na ľudovú tvorivosť lekárov. Namiesto toho, aby si vypočuli rozumné hlasy z praxe a spísali zoznam konkrétnych výkonov, ktoré si majú pacienti hradiť, a za všetko ostatné by sa nesmelo platiť. Lenže komu niet rady, tomu niet pomoci…
Teraz by malo ministerstvo prijať prinajmenšom dočasné usmernenie, lebo ani desať horúcich telefónnych liniek nebude stačiť. A po pol roku, keď to bude možné, pristúpiť k ďalšej novelizácii zákona. Na počiatku bol zmätok a vari aj dobrá myšlienka vyriešiť ho. Na konci je chaos nad chaos a šesť stratených mesiacov.