Národný beh Devín Bratislava sa v tomto roku konal po 68. raz. Najznámejší beh v meste písal svoju históriu ešte v časoch, keď Vodárenské múzeum fungovalo ako skutočná vodáreň, asfaltka do Devína bola iba prašnou hradskou a Karlova Ves útulnou vinohradníckou dedinkou.
Po prvý raz sa bežalo z Devína do centra Bratislavy v roku 1921. Podujatie sa tým zapísalo do histórie atletiky nielen ako najstarší cestný beh, ale zároveň ako najstaršie atletické podujatie na Slovensku. Na štarte vtedy stálo 37 pretekárov, na konci ich čakali tisícky divákov. Dnes je situácia takmer opačná.
Odvtedy sa zmenilo vybavenie bežcov a bežkýň od odľahčených „perujúcich“ tenisiek až po špeciálne oblečenie určené iba na behanie. Na prvý pohľad len panské huncútstvo moderných mestských obyvateľov, mužov i žien každého veku, sociálneho statusu, sexuálnej orientácie a vierovyznania (na sociálnej sieti by som na koniec tejto vety pripojila „žmurkajúceho smajlíka“).
Druhý pohľad by bol už onakvejším rozprávaním, ale sľúbila som, že tento článok nebude ďalším v dlhočiznom rade tých, ktoré vás chcú nabudiť a zdvihnúť od počítačov a televíznych obrazoviek. Nepopieram však, že by ma takýto výsledok potešil. Ak by nám totiž učitelia či učiteľky telocviku pomohli dostať beh včas pod kožu, dám ruku do ohňa za to, že by psychiatri mali oveľa menej práce a uštvaní ľudia oveľa menej stresu.
Davy bežiacich „šialencov“ to dokazujú najlepšie. Opustime však kontempláciu nad krásou behu a jeho užitočnosťou pre našu psychickú i fyzickú kondíciu. Venujme sa aj niektorým menej vydareným aspektom tohto konkrétneho ročníka „Devína“.
Objednávka na počasie síce vyšla na sto percent, ale vinou nezvládnutej kyvadlovej dopravy zaznel štartový výstrel o pol hodiny neskôr. Našťastie je tento beh medzi bežeckými podujatiami skôr amatérskym rebrinákom ako profesionálnou formulou, takže jeho účastníci a účastníčky za ten čas bez „nervákov“ splietali príjemné sociálne siete – tentoraz naživo.
Sú však veci medzi nebom a zemou, ktoré sú pre bežcov naozaj dôležité. A tu je ten pravý priestor na zamyslenie. V žiadnej športovej príručke som sa nedočítala o pive, hoci nealkoholickom, ako o vhodnom nápoji po vytrvalostnom výkone. Nehovoriac o jeho „ideovom odkaze“. Na mnohých športových podujatiach vrátane „Devína“ však býva súčasťou účastníckeho balíčka.
K dobrému pocitu v cieli veľmi neprispel ani nedostatok obyčajnej neperlivej vody a ťažká majonézová bageta s debrecínkou. Priatelia mäsových výrobkov by iste raz oželeli mäso, len aby ich vegetariánski kolegovia a kolegyne, ktorých je v bežeckej komunite čoraz viac, nemuseli po dobehnutí zostať hladní. A príjemné bežecké podujatie (mimochodom, moja najväčšia srdcovka), by bolo nielen lepšie a viac „trendy“, no aj zdravšie. Nie je práve toto jeho cieľom?