Jedna vec je prevencia. Tou sú zmeny v Obchodnom zákonníku a v nadväzujúcich zákonoch, ktoré by mali posilniť postavenie drobných veriteľov dodávajúcich veľkým firmám prácu. Lenže v prípade nesplácania pohľadávok nie sú prakticky nijako zabezpečení oproti bankám, ktoré firmám dodávajú kapitál. Rovnako dôležité bude do budúcnosti vylúčiť, aby firmy v reštrukturalizácii mohli robiť biznis so štátom tak, akoby sa nechumelilo, či dokonca, aby akcionári z takých firiem vyťahovali peniaze na úkor podlžností voči veriteľom.
Ak to už neukázalo tých päťsto spoločností pred Váhostavom, Váhostav bol dobrý aspoň na to, aby práve na jeho príklade vynikli nedostatky doterajšieho zákona o reštrukturalizácii, na základe ktorého je normálne, aby drobní veritelia nakoniec dostali za dodanú prácu len 15 percent dohodnutej ceny a nemohli s tým nič robiť. To všetko, a ešte ďalšie veci, by sa malo zmeniť a dúfajme, že ten zbor hulákajúcich fúrií na Vodnom vrchu si aspoň v utorok ráno uvedomí, že sú zákonodarný zbor – nie Bandari z Knihy džunglí.
Lenže prevencia a zlepšenie legislatívy týkajúcej sa budúcich reštrukturalizácií a budúcich Váhostavov ešte neriešia súčasný prípad. Naozaj treba dôkladne vyšetriť, či platobné problémy firmy, ktoré viedli k reštrukturalizácii, nevznikli úmyselným konaním. Inými slovami, či pred pár rokmi niekto nevyužil prostoduchú politiku vtedajšej vlády „najnižšia berie“ na podvod.
Ani to však ešte oklamaným živnostníkom nepomôže. Prerušiť reštrukturalizáciu, dokiaľ nebude na stole riešenie tohto prípadu, alebo kým nevstúpi do platnosti nová legislatíva týkajúca sa všetkých reštrukturalizácií v budúcnosti? Manažment Váhostavu tvrdí, že v takom prípade firmu čaká jedine konkurz, pretože v momente predlžovania reštrukturalizácie vraj nemá šancu dokončiť rozrobené kontrakty bez prílevu ďalších peňazí. Oproti záujmu oklamaných živnostníkov prísť k svojim peniazom sa takto stavia záujem zhruba pätnástich stoviek zamestnancov firmy, ktorí by prišli o prácu. V prípade konkurzu by prišli skrátka všetci – živnostníci i zamestnanci. Môže to firma urobiť? Žiaden zákon nemôže zakázať generálnemu riaditeľovi vyargumentovať návrh na vypísanie konkurzu a príslušným orgánom firmy takýto návrh schváliť.
Ponúkaných riešení nie je zasa až tak veľa. Živnostníci buď dostanú možnosť vymáhať zvyšok svojich peňazí z budúcich ziskov Váhostavu, alebo sa k nim dostanú tak, že štátna banka za peniaze z bankového odvodu odkúpi pohľadávky za 50 percent ich hodnoty a jej bude potom peniaze splácať Váhostav. Či tak, či onak, čas je kľúčovou veličinou. A čokoľvek sa zmení, zmeniť sa to musí cez parlament. Bez toho rozdivočeného ansámblu to skrátka nepôjde.