Znamená to, že grécka vláda je naďalej ponechávaná v neistote možného blízkeho bankrotu. Aprílovú splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške takmer pol miliardy eur sa Grékom tak-tak podarilo zohnať. V máji od nich fond očakáva ďalšiu takmer miliardu.
Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis medzitým vyhlásil, že nepredpokladá, že by Grécko dosiahlo dohodu s veriteľmi do konca apríla, ako sa to pôvodne naplánovalo. „Musíme ďalej pokračovať v technických rokovaniach a dokončiť ich možno v máji, alebo tak,“ uviedol. Veru: „Alebo tak.“ Presne tak by mohlo znieť aj neoficiálne ústredné motto celej európskej „operácie Syriza“.
Na jednej strane je istota, že Grécko sa bez pomoci nevyhne bankrotu a vysoko pravdepodobne ani s ním spojenému odchodu z eurozóny. Na druhej strane veritelia dávajú novej aténskej vláde jednoznačne najavo, že ak pomoc nebude prebiehať podľa podmienok, ktoré do detailu nadiktujú oni (respektíve už nadiktovali a doterajšie grécke vlády ich poslušne plnili „do posledného Gréka“), nemusí byť žiadna.
Ústrednou technokratickou postavou je nemecký minister financií a ústrednou politickou mocnosťou nemecká kancelárka. Nie sú však vonkoncom jediní. Do veci zasahuje aj Európska centrálna banka, ktorá vylučuje grécke vládne dlhopisy z plánu menového uvoľňovania a v tomto zmysle tlačí aj na grécke komerčné banky.
S konšpiračnými teoretikmi a paranoikmi nemusíme súhlasiť, to však neznamená, že nemôžu mať pravdu nikdy a v ničom. Od chvíle, keď sa k moci v Aténach dostala „mimosystémová“ vzdorná ľavica, úlohou dňa prestala byť pomoc Grécku a stala sa ňou porážka Syrizy. Ako odkaz všetkým ostatným v Európe, ktorí náhodou pomýšľajú na to, že môžu docieliť zásadný obrat čisto politickými prostriedkami. Odkaz európskej technokracie, podporovanej rozhodujúcou časťou európskeho politického establišmentu, znie: nemôžete. To, že niekto získa mandát od občanov svojej krajiny, neznamená, že môže meniť paradigmu politiky úspor, škrtov a úsilia o prebytky, ktoré sa stali svätým grálom celej generácie politikov a ekonómov.
Čo sa stane, ak Gréci, horúčkovito sa snažiaci prichádzať s viac či menej neortodoxnými návrhmi, ktoré by mali veriteľom zaručiť návratnosť ich peňazí, no súčasne uvoľniť slučku na krku gréckej populácie, v tomto svojom hlavnom cieli neustúpia? Ak sa „technické rokovania“ nepodarí skončiť ani v máji?
V takom prípade sa čierny Peter hodí na Grékov. Tí budú po tom, čo ich už v Európe nazývali lenivými podvodníkmi, musieť počúvať ešte i to, že sú nevďačnými tvrdohlavcami. Grexit – s bankrotom či ešte pred ním – sa stane realitou. Európskej ľavici stredného prúdu zostane pochybné uspokojenie zbabelcov: keď nie sme schopní zmenu docieliť my, prečo by mali akurát nejakí Gréci… Alebo tak.