Európa zatvára oči pred migrantmi

Tisíce zachránených, stovky mŕtvych. Ďalšie státisíce čakajú na prevoz. Prílev utečencov cez Stredozemné more s príchodom jari silnie. Európska únia preto na krízovom zasadaní hľadala spôsoby, ako žalostnú situáciu riešiť.

25.04.2015 22:00
debata (32)

Doterajšia odpoveď Európanov bola, mierne povedané, nedostatočná. Navyše za časť afrických utečencov si môžeme sami. Zmení na tom niečo nový plán Bruselu?

Stredozemné more v tomto roku pochovalo 30-krát viac imigrantov ako vlani v rovnakom čase, pričom už ten bol rekordný. Najväčší nápor zažíva Taliansko a Grécko, teda práve štáty, ktoré čelia vlastným ekonomickým problémom. Doteraz však nedostali od EÚ prakticky žiadnu pomoc.

V uplynulom roku prišlo do Grécka 30-tisíc utečencov, v tomto to bude nepochybne oveľa viac. Sú medzi nimi kresťania i moslimovia, prevažne mladí muži, ale aj celé rodiny. Väčšina z nich uteká pred chudobou, hladom a neslobodou z krajín, ako sú Nigéria, Etiópia či Somálsko. Rastúci počet imigrantov prichádza aj z vojnových zón.

Spolu s hlasmi, vyzývajúcimi na zabránenie ďalšiemu nárastu obetí, silnejú aj opačné názory. Podľa nich je Európa k utečencom až príliš zhovievavá. Čím viac ich vraj budeme zachraňovať, tým viac ich k nám bude prichádzať a problém sa bude zhoršovať. Je však zrejmé, že so zvyšovaním prílevu imigrantov sa bude zhoršovať aj polarizácia názorov na tento problém a jeho riešenie.

Krízový summit v Bruseli naznačil, že EÚ síce zvýši svoje záchranné aktivity pre zabránenie ďalším tragédiám, lenže imigrantov na svojom území nechce. Podľa nich totiž plánujeme drvivú väčšinu z nich vrátiť späť do Afriky. Z desiatok či skôr stoviek tisícov utečencov, ktorí sa očakávajú tento rok, trvalé útočisko v Európe nájde iba 5 000.

Rozpočet pre záchranu Afričanov sa na nasledujúce dva roky síce strojnásobí, čo v krátkodobom horizonte prispeje k zníženiu počtu obetí, reálne to však prinesie iba zachovanie súčasného stavu. Intenzívne záchranné akcie budú prevažne pokrývať 50-kilometrový pás od pobrežia Talianska.

Európski lídri sa chcú zamerať na „systematické snahy o identifikáciu, zachytenie a zničenie plavidiel“ ešte predtým ako ich priekupníci použijú na prevoz ľudí. Prvýkrát to bude aj s pomocou vojenských operácií.

Hoci sa v dokumente spomína aj spolupráca s krajinami, odkiaľ tí nešťastníci prichádzajú, aktivity sa nasmerujú skôr na potláčanie možnosti ľudí migrovať. Teda podpora na zvýšenú ochranu hraníc problematických štátov, právne postihy pre priekupníkov a maximálne obmedzenie ich činnosti.

Únia tak neprispeje k riešeniu kľúčových príčin imigrácie z Afriky, čiže primárne k riešeniu chudoby. Spolu s ďalším zhoršovaním situácie, ako je európsky „príspevok“ k bombardovaniu afrických štátov, tak zostáva kritická situácia stále bez konkrétneho riešenia.

Postoj EÚ k čiernemu kontinentu teda možno označiť za schizofrenický. Na jednej strane utečencov akože zachraňujeme, no väčšinu z nich posielame tam, odkiaľ ušli. Azda s planou nádejou, že to odradí ďalších. Mnohé naše kroky situáciu v niektorých oblastiach zhoršujú.

Veľká Británia a Francúzsko vyvážali desaťročia zbrane (za ropu) do Líbye, potom oslavovali zvrhnutie Muammara Kaddáfího a rozvrátenie krajiny. Tá sa teraz stala rajom pre tých, ktorí ilegálne prevážajú zúfalých Afričanov do Európy.

Prvým krokom ku skutočnému riešeniu problému by mal byť úplný a bezpodmienečný zákaz vývozu zbraní do všetkých štátov Afriky a Blízkeho východu. O ničom takom sa však na krízovom zasadnutí nerokovalo. Bez ohľadu na výsledky stretnutia v Bruseli je preto pravdepodobné, že žalostná situácia terajších aj budúcich utečencov sa bude naďalej zhoršovať.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #utečenci #Stredozemné more