Papierová reforma

Keby naše zdravotníctvo fungovalo ako bežný rezort s bežnými problémami, asi by kreslo ministra zdravotníctva v slovenských vládach nebolo tým, na ktorom sa ministri striedajú najčastejšie zo všetkých rezortov.

27.04.2015 12:00
debata

Nuž a ak by sa mali ministri zdravotníctva hodnotiť vždy na základe výsledkov polročnej práce, to by sme v počte vystriedaných ministrov boli jednoznačne svetovými rekordérmi.

To nemá byť obrana Viliama Čisláka, ktorý čelil pokusu o odvolávanie po pol roku, čo sedí v ministerskom v kresle. Jeho zľahčovanie niektorých káuz, napríklad tej, ktorá stála kreslo jeho predchodkyňu, bolo naozaj krajne nevhodné.

Je len isté, že ak mal padnúť na základe toho, že nemocnice sú zadlžené, že starostlivosť o pacienta je u nás zlá a podobne, potom na svete nejestvuje človek, ktorý by mohol robiť slovenského ministra zdravotníctva dlhšie ako šesť mesiacov.

Fakt, že minister prichádza so svojou vlastnou reformou, môže byť daný snahou narýchlo sa zavďačiť parlamentu, ale môže byť aj úprimným pokusom nevojsť do dejín rezortu ako ďalší údržbár na potápajúcej sa lodi. Môže Čislákova reforma zanechať v zdravotníctve pozitívnu stopu?

Oddlženie štátnych nemocníc samo osebe nijakou reformou, pravdaže, nie je. Stalo sa už dávno štandardnou výbavou každého ministra: pod prísľubom finančného ozdravenia nemocníc možno všeličo žiadať. Napríklad ich premenu na akciové spoločnosti, všakže.

Čislák nemocniciam sľubuje oddlženie pod podmienkou, že predložia vlastné ozdravné plány, ktoré budú musieť byť schválené. Týmto spôsobom sa chce vyhnúť morálnemu riziku – presvedčeniu manažmentov nemocníc, že nemusia na svojom hospodárení nič meniť, pretože štát ich tak či onak zbaví dlhov.

Otázkou zostáva, nakoľko sú dlhy spôsobené naozaj iba zlým manažmentom a nakoľko sú spôsobené systémovými chybami, na ktoré nemocnice nemajú dosah. Napríklad tým, že štát (parlament) priklepol zvyšovanie platov lekárov, ktoré však ten istý štát akosi zabudol pokryť peniazmi… Čo už v takom prípade nemocnice samy „nauzdravujú“?

Otázok je viac ako dosť aj v iných oblastiach Čislákovej reformy. Na základe akých kritérií sa budú napríklad niektoré nemocnice špecializovať (očné, neurológia a podobne), iné zostanú „spádovými“ a ďalšie pôjdu do útlmu? Už predstava, že o tom bude rozhodovať ktosi od zeleného stola v Bratislave, i keby bol akýmkoľvek veľkým teoretikom, zaváňa problémami.

Čo ešte, ak si k tomu prirátame záujmy lokálnych a regionálnych odborných, ale aj politických bratstiev a mafií, ktoré sa budú nepochybne pokúšať miešať karty vo svoj prospech?

Naše verejné zdravotníctvo zostalo po reformách na začiatku milénia druhotriednym sektorom zbaveným lukratívnych odvetví, ktorému sú tie, dnes už súkromné, odvetvia predhadzované ako príklad zodpovedného manažmentu.

Nemocnice sú ráňané politickými nomináciami v správnych radách i na kreslách riaditeľov. Celý rezort žije volebnými cyklami, ktoré ním zmietajú od mantinelu k mantinelu. Čislákova reforma nemusí byť na papieri zlá. Naše zdravotníctvo však potrebuje oveľa viac.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #odvolávanie #Viliam Čislák