Zatiaľ čiastočná útecha

Keď sa podozrenia začnú meniť na obžaloby, znamená to, že prípad sa blíži do finále. Aspoň teoreticky. Pohľad na doterajšiu históriu vyšetrovania zneužitia Vojenského obranného spravodajstva za čias ministra obrany Ľubomíra Galka napovedá, že na súd si zrejme ešte počkáme. Aspoň však už vieme, že nejaký súd bude.

29.04.2015 09:00
debata (4)

Je to aspoň čiastočná útecha pre tie tucty ľudí, ktorých vtedy vojenskí tajní odpočúvali pod vymyslenými zámienkami, pretože na takúto inváziu štátu do súkromia občanov nebol zákonný dôvod. Pre ľudí, kvôli ktorým tajní klamali sudcov v snahe získať ich súhlas s odpočúvaním – ktoré sa tým malo akože stať legálnym a legitímnym.

Mala by to byť čiastočná útecha aj pre tých ľudí, ktorých nezákonne odpočuté hovory ktosi prepísal a „vhodné“ úryvky anonymne zavesil na internet. Ľudí, ktorých potom Galko a jeho nohsledi osočovali na tlačovkách, v médiách a na sociálnych sieťach.

A ktorých sa takmer nikto nezastal, pretože nad zmyslom pre spravodlivosť zvíťazila obyčajná nízka škodoradosť z toho, ako „to dostáva“ konkurencia.

Aj preto sa z telefonátu, v ktorom sa vtedajší opozičný politik vulgárne vyhrážal redaktorke za to, že netancuje podľa jeho gusta, zatiaľ čo konkurencia mu vraj „jeho“ články ochotne vydáva, stal údajný korunný dôkaz – proti tej redaktorke. Bolo by to smiešne, nebyť toho, že kadejaký špinavček si potom verejne otieral ústa o ľudí, ktorí sa ničím neprevinili.

Zďaleka však nešlo len o novinárov. Rovnako odpočúvaní mali byť rôzni obchodníci, ale aj sekretárky či vodič kamióna, ktorý sa „správal podozrivo“ na ceste. Záujmy tých, čo odpočúvanie vymysleli a zadávali príslušným tajným ciele, museli byť naozaj široké.

Od politiky cez biznis, možno až po osobnú paranoju vybraných (a mocných) jedincov. Aká škoda, že všetky ich motívy najskôr už nikdy nespoznáme!

Jedna vec sú tí, čo sú za takéto zneužitie tajnej služby priamo zodpovední a o vine ktorých bude napokon, dúfajme, rozhodovať súd. Príslušníci tajnej služby, ktorí sú ochotní podvádzať sudcov, falšovať dokumenty, nelegálne odpočúvať a potom, keď sa ukázalo, že dotyční občania sa ničoho protizákonného nedopúšťajú, ešte aj protiprávne vyhotovovať prepisy odpočutých hovorov, s ktorými sa tak môže ďalej manipulovať – takíto príslušníci tajných služieb sú pre spoločnosť krajne nebezpeční.

Čo však samotná spoločnosť? Exminister Galko sa dodnes tvári ako martýr, ktorý nepochopil, čo také zlé sa vlastne stalo. Tí, čo sa vtedy tak vytešovali z jeho víťazoslávnych „odhalení“ (s ktorými on sám prestal okamžite, ako si uvedomil, po akom tenkom ľade kráča), dnes čušia.

Elity sa prinajlepšom tvária, akoby nešlo o hrubé zneužitie tajných služieb, ktoré by v normálnom štáte vyvolalo politické zemetrasenie ako hrom, ale len o akési prevádzkové problémy.

Takmer tri a pol roka trvalo, kým boli aspoň vypočutí všetci, čo vypočutí mali byť. Uvidíme, koľko rokov potrvá, kým sa kauza právoplatne uzavrie. Nuž hej, v takej spoločnosti musí byť radosť rozohrávať hry.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #odpočúvanie #odpočúvanie novinárov #kauza odpočúvanie