Po grexite brexit?

Po 7. máji bude možno EÚ už iná ako v súčasnosti. Bude možno čeliť pravdepodobnému brexitu, t. j. vystúpeniu Veľkej Británie z EÚ.

03.05.2015 17:00
debata (9)

Ak vo voľbách do Dolnej komory britského parlamentu vyhrá David Cameron, v roku 2017 usporiada referendum o odchode tohto štátu z EÚ. Podľa dnešných preferencií bude odpoveď „áno“ vysoko pravdepodobná.

Dovtedy už možno nebude Grécko členom eurozóny. Grexit – na rozdiel od brexitu – nebude výsledkom referenda, ale neochoty členských štátov eurozóny prijať výsledky demokratických volieb v Grécku. Voliči rozhodli, že politiku dovtedajších vlád už viac nechcú.

Noví predstavitelia Grécka hľadali kompromis, ktorý by umožnil realizovať politiku zmierňujúcu dôsledky diktátu Trojky. Sú medzi nimi aj nováčikovia v politike, ktorí sa diplomacii ešte nenaučili. A Tsipras sa preto rozhodol „mužstvo“ vyjednávačov profesionálne posilniť.

Za nového koordinátora gréckych vyjednávačov vymenoval ministra pre medzinárodné finančné vzťahy Euclida Tsakalotosa, profesora ekonómie s britským diplomom. S jeho predchodcom Yanisom Varoufakisom už ministri financií eurozóny neboli ochotní rokovať.

Pomôže to?

Nečakali sme, že schôdzka Ecofinu v Rige 27. apríla rozhodne o životne dôležitom uvoľnení sumy 7,2 mld. eur zo záchranného balíka pre Grécko. No skepse, že grexit je takmer hotová vec, dodáva živiny nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

Naposledy iba pred pár dňami. Bude to asi tak, ako sa mi posťažoval dlhoročný rakúsky sociálno-demokratický kancelár Franz Vranitzky: „Dnešní ministri financií sú iba „má dať a dal“.“ Ak však oni „nedovidia za roh“, mohli by aspoň ich nadriadení. Zdá sa, že ani im sa to nedarí. Nový komplexný balíček opatrení má grécka vláda predstaviť na budúcom zasadnutí Ecofinu 11. mája. Pomôže to?

Predpokladajme, že grécka vláda prepočítala dôsledky možného vynúteného odchodu z eurozóny. Medzi vyčísliteľné dôsledky pre ostatné štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond treba započítať nesplatiteľnosť gréckeho dlhu. Ak ho nie je Grécko schopné splácať dnes, po odchode z eurozóny, to bude schopné ešte menej. Ukazuje sa, že predtým si každý zakrýva oči.

Asi to predsa len nie je pre silné štáty eurozóny až taká strata. A zatvára si oči aj pred tým, že grécka vláda čoskoro nebude schopná hradiť ani mzdy štátnym zamestnancom a starobné dôchodky. Už do konca apríla na to musela posťahovať rezervné fondy z podnikov a inštitúcií v štátnom sektore.

Ale nemožno celkom vylúčiť ani to, čo vyhlásil parlamentný hovorca Syrizy Nikos Filis, známy svojím ostrým jazykom: „Nejde len o ekonomické vyjednávanie. Ide predovšetkým o politiku. Nechcú novú grécku vládu, nehodí sa im.“ Mŕtvy bod v rokovaniach je podľa neho dôsledkom toho, že „majú strach, aby nepovstali nové politické strany proti ich úsporným opatreniam“.

Náklady brexitu

Odchod Veľkej Británie z EÚ pre ňu samu vyčísľujú viaceré štúdie. Centre for Economic Performance ho odhaduje na 9.5 % HDP. Podľa spoločnej analýzy IFO inštitútu a Bertelesmannovej nadácie by brexit Veľkú Britániu stál 14 % HDP, t. j. asi 215 mld. libier. No doplatili by naň aj iné štáty, najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko, Švédsko atď.

Nechuť britského voliča zostať v EÚ narástla po rozbehnutí krízy v roku 2008. Británia spolu s Írskom a Švédskom boli jedinými „starými“ štátmi EÚ, ktoré sa rozhodli nevyužiť ochranné obdobie, počas ktorého nemuseli dovoliť zahraničným uchádzačom o prácu z nových členských štátov príchod na svoje územie.

Veľká Británia do krízy z príchodu migrantov z Poľska a iných štátov východnej Európy profitovala, no kríza a rast domácej nezamestnanosti vyhrotil proti nim nepriateľské postoje. „Obyčajní“ Briti sú preto presvedčení, že bez EÚ by im bolo lepšie.

Nemyslí si to prevažná časť britského biznisu. Obchod s EÚ má pre britské hospodárstvo nemalý význam: predstavuje zhruba 50 % ich zahraničného obchodu. Chceli by jeho rozsah zachovať aj po prípadnom odchode z Európskej únie. Ak sa však Londýn nechce podrobovať pravidlám o liberalizovanom trhu práce, nemôže s EÚ uzavrieť dohodu o Európskom ekonomickom priestore.

Táto dohoda totiž predpokladá voľný pohyb pracovných síl. Druhou možnosťou by pre nich bolo stať sa členom Európskeho združenia voľného obchodu, ako je ním aj Švajčiarsko, alebo uzavrieť s EÚ inú dohodu, ktorá by nemusela byť výhodnejšou. Zdĺhavé vyjednávania s vopred neistým výsledkom sú jedným z argumentov odporcov odchodu Veľkej Británie z EÚ.

Väčšie ako vyčísliteľné straty z grexitu a brexitu sú však straty nevyčísliteľné. Už po 7. máji sa môže Európska únia skĺznuť do obdobia neistôt. Najdôležitejšie nebudú iba možné finančné dôsledky, napr. na výšku úrokových sadzieb a pod., ale jej rastúca marginalizácia v medzinárodnej súťaži a ubúdajúca sila chrániť a propagovať svoje hodnoty.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #voľby #Veľká Británia