Na Slovensku vždy prevládali a dodnes prevládajú politici tej druhej kategórie. Fakt, že väčšina populácie má strach z možných prišelcov z iných, neeurópskych kultúrnych kontextov, naši politici používajú ako alibi. To sa týka všetkých politikov, naľavo či napravo. Líšia sa iba v miere, nakoľko sú azda aj sami xenofóbmi a nakoľko sa len vyhýbajú problémom, ktoré nedokážu či nechcú riešiť.
Keď na nedávnom summite Európskej únie zaznel návrh vypracovať kvóty pre prijímanie utečencov vo všetkých členských krajinách, Slovensko patrilo medzi tie, ktoré boli kategoricky proti. Tento postoj zdupľoval aj minister vnútra Robert Kaliňák v rozhovore pre Pravdu: „Považujem to za absolútne nevhodné riešenie… Myslím si, že by sme s tým nemali súhlasiť. Je to aj bezpečnostné riziko, aj ekonomicky veľmi veľké riziko.“
Je to bezpečnostné riziko? Áno, ak nechceme byť naivní, tento faktor musíme pripustiť. Akurát, že takéto riziko je rovnaké pre celú Európu. Je to riziko rozložené na nás všetkých, či chceme, alebo nechceme. Už iba preto, lebo z dlhodobého hľadiska je celkom jedno, v ktorej krajine dostanú utečenci azyl, keďže to znamená, že už sú dnu, vnútri nášho spoločného priestoru.
Z „veľkého“ bezpečnostného hľadiska to znamená prácu pre SIS a ministerstvo vnútra a ich spoluprácu s európskymi partnermi. Z „malého“ domáceho hľadiska to znamená prácu pre zložky, ktorých úlohou je udržiavať poriadok a napríklad držať na uzde domácich extrémistov a rasistov… Moment. Nie sú to náhodou veci, pre ktoré si spomenuté inštitúcie, vrátane osoby ministra, platíme tak či onak?
Čo sa ekonomickej imigrácie týka, tam je Kaliňákova argumentácia, podľa ktorej je takáto imigrácia celkom neprípustná a do úvahy prichádzajú iba utečenci pred prenasledovaním, úplne na vode. V zahraničí – nielen v EÚ – žijú a pracujú, dlhodobo či krátkodobo, tisíce a tisíce Slovákov. Tí všetci boli azda doma prenasledovaní?! Alebo ide iba o to, že Afričania (ktorí, mimochodom, utekajú pred vojnou a rozvratom spoločnosti) sú „iní“, a preto pre nás neprijateľní?
Zdá sa, že práve o to ide, pretože minister sám kreslí deliacu čiaru medzi Afričanmi a napríklad Ukrajincami: „Predstava integrácie týchto utečencov (je) u nás oveľa jednoduchšia ako akýchkoľvek iných.“ Nuž predovšetkým je tu predstava xenofóbie, rozlišujúcej ľudí podľa farby pleti a náboženstva, povýšenej na štátnu politiku.
V skutočnosti ide o to, že slovenskí politici nedokážu integrovať niekoľko stotisíc našich domácich „cudzincov“ a predstava ďalších „cudzincov“ im naháňa husiu kožu. Husiu kožu im naháňa i predstava, že by museli ľuďom niečo vysvetľovať. Napríklad dôležitosť princípov solidarity a humanizmu.