Kiska – parlament 0:1

Najprv to podstatné. Nezáleží na tom, koho vybrala parlamentná väčšina za kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ale na tom, kto tvorí tú väčšinu.

14.05.2015 22:00
debata (78)

Podobne ako Ivan Gašparovič odmietol kandidáta na post generálneho prokurátora z rúk väčšiny, ktorej súčasťou sa necítil byť, Andrej Kiska odmietol piatich zo šiestich kandidátov z rúk väčšiny, voči ktorej sa cítia byť v opozícii jeho poradcovia.

V oboch prípadoch išlo o politický boj, nie o odborný problém. Napriek tomu, že sa okolo prokurátora robila kampaň, akoby on jediný mal byť zárukou, že Slovensko nebude mafiánskym štátom, kým okolo Ústavného súdu sa pred rokom viedla kampaň o „deharabinizácii“ našej justície.

V tomto zmysle mal Ústavný súd, ktorý konečne (!) dodal sľubované znenie svojho marcového nálezu, trochu nesprávne zadanie. Keby sa naň obrátili poslanci Národnej rady, zrejme by si vyžiadali súdny názor týkajúci sa podstaty: môže prezident odmietnuť výber z kandidátov, ktorých mu dodal zákonodarný zbor, alebo nie? A ak áno, na základe čoho? Na Ústavný súd sa však obrátili samotní kandidáti, a tak rozhodoval o tom, či prezident porušil ich osobné právo na rovný prístup k funkciám. Čo nie je celkom to isté.

Tretí senát Ústavného súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti prvých troch z piatich odmietnutých kandidátov, dospel väčšinovo k názoru, že právo kandidátov na prístup k funkciám porušené bolo, pretože kandidáti vyhoveli nárokom výberu v prvej inštancii, čiže v parlamente, a o nejakej druhostupňovej kontrolnej inštancii v Prezidentskom paláci sa v Ústave SR nič nepíše. Tak, ako prezident nemá právo navrhovať namiesto ponúknutej šestky nejaké svoje vlastné mená, nemá podľa nálezu ani právo nevybrať si z nej troch. Dodajme, že Kiska tak urobil aj za pomoci ad hoc zostavenej vlastnej „komisie“, o akej naše zákony mlčia celkom dokonale, a ktorú preto viacerí kandidáti dokonca bojkotovali.

Protinázor sudcu Rudolfa Tkáčika dôvodí, že traja zo šiestich kandidátov by neboli vybratí tak či onak, a preto nemohlo ísť o porušenie ich práv. Podľa verdiktu však nejde o to, že vymenovaní nemohli byť všetci, ale o to, že všetci šiesti mali byť po tom, čo ich už vybral parlament, rovnocenní. Inými slovami, keby si bol Kiska pri výbere hodil kockou, bolo by to spravodlivejšie, ako keď spochybnil celý výber na základe svojich vlastných dodatočných kritérií.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Kiska #ústavní sudcovia #Ústavný súd SR