Tým, prirodzene, nemám na mysli tých, teraz už nevhodných, ba aj nehodných jedincov, ktorí do iného štátu odchádzajú po nejakom veľmi úspešnom podnikaní, teda keď si ich už konečne začína všímať aj domáca hospodárska alebo kriminálna polícia. Hoci v podstate ešte nikoho nezavraždili alebo sa im to zatiaľ nedokázalo.
Samozrejme, nejde mi ani o tých, ktorí by radi kus nejakého štátu preniesli do celkom iného štátu, ako sa to vo svete tu a tam stane. Pohnútky jedincov sú rôzne, najčastejšie súvisia s názormi, so slobodou, vzdelaním, s uplatnením alebo niekedy iba s celkom príťažlivým partnerom. Ale aj tak iba málo jednotlivcov dospelo k myšlienke založiť si vlastný štát, ktorý by bol od chýb a nedostatkov iných štátov totálne oslobodený.
Naposledy sa to podarilo českému občanovi Vítovi Jedličkovi, ktorý si na to našiel vhodný kus územia medzi Srbskom a Chorvátskom v meandri Dunaja. Podľa niektorých pozorovateľov je to rovnako rozumné, ako zakladať štát medzi ruskými a nemeckými zákopmi niekde v priestoroch Stalingradu začiatkom roku 1943. To však nie je dôležité.
Ide o nejakých sedem štvorcových kilometrov, o ktoré oba balkánske štáty údajne nejavia príliš veľký záujem. Veľkosť štátu, aspoň podľa mňa, vôbec nerozhoduje. Ak mi niekto neverí, nech si napríklad porovná rozlohu Číny s Vatikánom.
Nový zamýšľaný štát jeho zakladateľ nazval Liberland, čo svedčí o jeho slobodnom zmýšľaní, vrátane nového a neobvyklého štátotvorného princípu: „Žiť a nechať žiť!“ Kto by pritom nezaslzil a nevedel si to živo predstaviť?
Veď ide o zásadu, ktorú za celkom obyčajných okolností je nesmierne ťažké uplatniť už v jednom činžiaku, nielen v celom štáte! V každom hneď skrsne otázka: A nedalo by sa to aj u nás?
Napríklad pri Hlavnej stanici v hlavnom meste? No ako ideálne miesto pre vznik nového štátu na slovenskom území sa mi javí iba neobrobená a neobývaná plocha na Štúrovej ulici v Bratislave. Napriek vraj intenzívnej výstavbe bývalého Starého mosta, ktorý nikde nevidno, ide o nevyužitú a mimoriadne úrodnú pôdu, ktorá už dlho leží ladom. Takpovediac uprostred slovenskej metropoly!
Mnohí spoluobčania zaznamenali, že sa tam skvele darí paradajkám i lopúchom, že teda premeniť ju nielen na záhradkársku kolóniu, ale rovno na užitočnú plantáž, by vôbec nebolo od veci. Nik zatiaľ nemôže zodpovedne povedať, že by sa tam nemohlo dariť napríklad i viniču alebo banánovníkom.
Stačilo by vraj v zime nechať pootvorené dvere nateraz poloprázdnych kaviarní a ostatných verejných zariadení, ktoré tam – tiež na pokraji štátneho záujmu – odumierajú. V blízkosti nového štátu na Štúrovej ulici v Bratislave by noví osadníci hneď našli pitnú vodu z hydrantov, niekoľko divadiel, galérií, obchodných reťazcov, ba aj zopár šikovných základných, stredných a vysokých škôl.