Údajne nízke výdavky na bezpečnosť sú tŕňom v oku mnohých politikov, ktorí tlačia vlády na ich zvyšovanie. Argumentom má byť slogan, že nič nie je zadarmo, teda ani život v mieri. Politika nízkych úrokových sadzieb presadzovaných centrálnymi bankami sa často vo svete kombinuje s tzv. menovými vojnami, ktoré majú za cieľ pomôcť vytvoriť devalvačný vankúš a tým zvýšiť export z jednotlivých krajín.
Nalievanie likvidity komerčným bankám cez kvantitatívne uvoľňovanie namiesto oživenia spotrebiteľského dopytu nafukuje bubliny cien nehnuteľností určených na bývanie, čo v budúcnosti povedie k sťaženiu prístupu mladých rodín k vlastnému bývaniu.
Veľká časť peňazí pumpovaných v súčasnosti centrálnymi bankami finančnému sektoru nekončí vo zvýšených investíciách a spotrebe, ktorá by oživila objednávky v priemysle a službách a umožnila vyšší hospodársky rast, ale na akciových trhoch. Medzinárodné akciové indexy tak môžu sláviť historické rekordy pripomínajúce vývoj z obdobia pred finančnou krízou.
Nízke úroky majú svojich víťazov aj porazených. V prípade európskych štátov vedú k rozpočtovému šlendriánstvu, keď trhy nemusia adekvátne reagovať na zhoršujúcu sa situáciu zadlžených krajín. V krajnom prípade sa totiž uplatnia mechanizmy solidarity pri riešení prípadnej neschopnosti jednotlivých členov EÚ splácať svoje dlhy.
Kritici nezriedka vyjadrujú presvedčenie, že centrálne banky sú už iba slúžkami čoraz zadlženejších štátov, ktoré vo veľkom štýle naďalej prenášajú zodpovednosť za splatenie dlhov na budúce generácie.
Keďže nie je kde zmysluplne a zároveň bezpečne investovať kapitál tak, aby prinášal prijateľné výnosy, trhy často investujú aj do dlhopisov so splatnosťou až desiatky rokov. Vďačnými veriteľmi sú penzijné fondy a životné poisťovne, ktoré nemajú príliš na výber, najmä ak časť kapitálu musia investovať bezpečne.
Diskutabilná politika centrálnych bánk vedie k tomu, že vývoj menových kurzov mnohých veľkých krajín pripomína morskú hladinu pri búrke. Rozkývané kurzy potom zvyšujú náklady na zabezpečenie kurzových rizík a zhoršujú predvídateľnosť rizík v medzinárodnom podnikaní.
Prudko oslabená mena zhoršuje možnosti uspieť na danom trhu exportérom z iných krajín. Stačí sa pozrieť, čo spôsobilo oslabenie ruského rubľa slovenským a českým podnikateľom.
Ak sa rezervoár predpokladaných efektov z kvantitatívneho uvoľňovania v EÚ vyčerpá, môžeme očakávať ďalšie opatrenia nielen v oblasti zdaňovania kapitálu odkladaného napríklad na obdobie staroby, ale aj mimoriadne daňové zaťaženie majiteľov nehnuteľností, či trebárs tzv. prémie a poplatky, ktoré zaplatíme bankám za poskytnutie likvidity.