Sotva napomohol zvýšiť účasť na voľbách do europarlamentu, ktorý si pod jeho vedením nevšíma napríklad hlasy z masových protestov proti dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA.
Nájdu sa vhodnejší kandidáti, ktorí „oživili európsku demokraciu“. Napríklad v prvý májový deň blokovalo pochod neonacistov v Brne vyše dvetisíc občanov. Ako poznamenal jeden z nich, do sveta úzkoprsej redukcie politického zápasu na diskusiu v rukavičkách vstúpila autentická občianska neposlušnosť ako nástroj demokratickej praxe vo verejnom priestore.
Všetci títo ľudia prekročili prah toho, ako si dnes mnohí demokraciu predstavujú. Český filozof Miloš Havelka píše, že samotní politici zadusili politiku, pretože priestor politického zápasu zúžili, zracionalizovali a presne vykolíkovali sféru jeho možností. Samozrejme, že k demokracii patrí i distingvovaná diskusia.
Kedysi neľahké demokratické boje a kľúčové zápasy za politické uznanie zvádzali ľudia v uliciach alebo v továrňach. Tento rozmer sa z dnešných slobodných krajín akoby vytratil, zvykli sme si neprekračovať zaužívané medze možností formulovať a demokraticky presadzovať svoje záujmy.
Nepripúšťame už, že by demokracia mohla byť iná, ako nudná a strnulá. No sú aj takí, ktorí napomáhajú legitimizovať demokraciu tým, že oživujú to, čo je jej bytostne vlastné: autentický politický zápas, ktorý rôznymi spôsobmi víri stojaté vody praxe liberálnej demokracie.
Počet ľudí ohrozených chudobou v Európe sa do roku 2020 môže zvýšiť až na sto miliónov. Rastúce napätia v spoločnosti hrozí destabilizáciou demokracie, ak prenecháme priestor tým, ktorí šíria nenávisť. Takto nepotrebujeme oživiť demokraciu. Tvorivý podnet v podobe nového demokratického zápasu za sociálne práva jej môžu dať iba presvedčení demokrati.