Lebo taký rozsiahly a napriek vojnám, zemetraseniam a pieskovým búrkam zachovaný areál antickej architektúry nikde nenájdete. Ani v Grécku či v Ríme.
Islamskí militanti však už vyhlásili: keď dobyjú priľahlé mesto Tadmur, zmasakrujú jeho obyvateľov a ani v Palmýre neostane kameň na kameni. To, že to myslia vážne, dokazuje, že už v prvý deň rituálne zabili desiatky civilistov. Aby ukázali, kto je tam pánom. Pánom bez zmilovania. Do ich pazúrov sa dostali v Sýrii a Iraku starobylé pamiatky v Aleppu, Kraku, Mosule, Nimrúde… Veľa z nich neostalo. Niečo hneď zničili, iné predali do zahraničia, aby mohli ďalej v mene zvrátených ideálov lividovať celé mestá a dediny.
Ešte máme na pamäti výčiny afganských talibancov, ktorí na jar 2001 vyhodili do vzduchu pomocou 50 ton výbušnín dve obrovské sochy Budhu v Bamijánskom údolí. Takmer 1 500 rokov pri Hodvábnej ceste nikomu neprekážali, hoci tam už dávno nežili budhisti. V choromyseľných predstavách ozbrojených fanatikov však museli zmiznúť ako všetko, čo bolo vytvorené pred islamom a bez islamu. Palmýra tiež ležala na Hodvábnej ceste a zhodou okolností ju dávno pred Kristom založili arabské kmene. Najviac rozkvitla vtedy, keď bola živou obchodnou križovatkou mnohých národov, kultúr a náboženstiev. Nevynímajúc moslimov.
Aj keby sa Zenobiino mesto definitívne obrátilo na spúšť, ostane z neho v pamäti ľudstva oveľa viac ako po vraždiacej mašinérii, ktorá si hovorí islamský štát.