Znamená to, že Váhostav nateraz nepôjde do konkurzu. Súd schválil plán firmy na zoškrtanie dlhov, ktorý 30. apríla schválili (aj) takzvaní nezabezpečení veritelia Váhostavu. Aspoň teda tí, pre ktorých bolo predsa len prijateľnejšou možnosťou dostať 18 percent pohľadávok naspäť od firmy a zvyšok predať štátu, ako možnosť poslať Váhostav do konkurzu a potom si doma hádzať kockou, aká časť peňazí sa im asi vráti.
Súd nepriamo odobril postup štátu v kauze. Najprv kroky vlády, ktorá zorganizovala dohodu, podľa ktorej sa banky vzdali časti svojich pohľadávok voči Váhostavu, aby mohla firma nezabezpečeným veriteľom – malým firmám a živnostníkom – priamo vyplatiť o čosi viac, ako navrhovaných 15 percent. V druhom slede postup parlamentu, ktorý zmenil príslušné zákony tak, aby sa predišlo ďalším podobným škandálom. Prípad stavebného giganta, ktorý dostával od štátu obrovské zákazky, načo sa zistilo, že už nejaký čas stojí na hlinených nohách, totiž samozrejme inak ako škandálom nazvať nemožno.
Podstatnú časť ceny za tie hlinené nohy mali zaplatiť práve živnostníci, pre ktorých rozdiel medzi tým, čo mali od Váhostavu dostať, a tým, čo im pôvodne ponúkal, znamenal často rozdiel medzi životom a smrťou živnosti. Dodajme, že ani reštrukturalizácia tak, ako ju súd odobril, pre nich určite nie je radostnou udalosťou.
Je na sudkyni, ktorá sa pod svoje rozhodnutie podpísala, aby zodpovedala za jeho správnosť. Ak rozhodla, že reštrukturalizačnému plánu nestojí formálne nič v ceste, znamená to, že podľa nej súčasťou reštrukturalizácie nie sú neprijateľné prepojenia medzi majiteľmi a veriteľmi. Inými slovami, že majitelia nezoškrtajú časť dlhov voči tretím osobám preto, aby zároveň vyplatili samých seba.
Aká bola druhá možnosť? Reštrukturalizáciu neschváliť a poslať tak Váhostav do konkurzu. Znamenalo by to koniec prác na rozostavaných diaľničných úsekoch, ale predovšetkým tiež to, že pohľadávky nezabezpečených veriteľov by sa ocitli na ešte tenšom ľade. Dostali by sa vôbec k niečomu? To nikto nevie.
Čo rozhodnutie súdu o reštrukturalizácii Váhostavu neznamená? Tak predovšetkým, rozhodnutie sudkyne Bartalskej sa netýka vyšetrovania, ktoré vo veci Váhostavu vedie Národná kriminálna agentúra. Toto súdne rozhodnutie sa týkalo zámeru, ako pokračovať ďalej v činnosti firmy, nie toho, či niekto vo firme poškodzoval veriteľov alebo sa dopúšťal inej trestnej činnosti pri jej hospodárení.
Inými slovami, nepleťme si jablká s hruškami. Áno, oboje môže byť aj zhnité, to z nich však ešte rovnaký druh ovocia neurobí. I keď je jasné, že v krajine, kde sa mnohí tvária, že šéf NKÚ má vyšetrovať Gorilu, je to s rozoznávaním ovocia ťažké.