MERS a my

Na globálne problémy dneška, akými sú terorizmus, extrémizmus, zmena klímy, migrácia či epidémie, sa zväčša pozeráme iba z opodiaľ.

14.06.2015 22:00
debata (3)

Pocit bezpečia plynúci z toho, že Slovensko je tak trochu v „závetrí“, je však klamlivý. Podozrenie, že aj u nás sa objavilo vysokoinfekčné ochorenie MERS, nám pripomenulo, že globálne problémy sa nás týkajú oveľa viac, ako sme si ochotní pripustiť.

Predstava, že krajina, ktorá má jednu z najotvorenejších ekonomík sveta a v ktorej podiel exportu na HDP dosahuje takmer 100 percent, môže byť akýmsi izolovaným ostrovčekom, je naivná. Už len z toho hľadiska, že biznis je ťažko predstaviteľný bez ľudí. A tí za ním cestujú po celom svete.

Oveľa viac ako to, že na MERS neexistuje vakcína, by nás mala znepokojovať skutočnosť, že špitály fungujú ako „zosilňovače“, v ktorých sa vírusom obzvlášť darí.

To, že vzorky muža s podozrením na ochorenie MERS sme neboli schopní analyzovať priamo tu, ale museli byť zaslané do laboratória v Prahe, vyvoláva otázku, ako sme na podobné udalosti vlastne pripravení. Slovensko, na rozdiel od svojich susedov, má v hlavnom meste jednu špeciálnu podtlakovú jednotku určenú na takéto prípady, čiže kompetentní na takéto situácie aspoň mysleli. Druhá vec je, čo by sa dialo, ak by sa takýchto prípadov objavilo viac. A aj keď sa podozrenie zatiaľ nepotvrdilo, nemožno takúto eventualitu vylúčiť.

Na porovnanie: od 20. mája, keď sa v Južnej Kórei objavil prvý prípad blízkovýchodného respiračného syndrómu, sa vírusom MERS nakazilo 145 ľudí, z ktorých 14 zomrelo. Aj keď sa MERS šíri len úzkym kontaktom s infikovanou osobou, problém tkvie v tom, že až 90 percent prípadov bolo infikovaných v nemocniciach, na čo upozornilo renomované americké Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu.

Oveľa viac ako to, že na MERS neexistuje vakcína, by nás preto mala znepokojovať skutočnosť, že špitály fungujú ako „zosilňovače“, v ktorých sa vírusom obzvlášť darí. Úzky kontakt medzi pacientmi a zdravotníckym personálom vytvára ideálne podmienky na vznik rôznych nemocničných patogénov, ktoré sú často veľmi odolné.

Výskyt rôznych rezistentných vírusov v nemocničných zariadeniach je dlhodobý problém, a to, že sa ešte nič „veľké“ nestalo, je skôr náhoda, lebo ako upozorňujú odborníci, práve z tohto prostredia môže vzísť ďalšia pandémia.

To je aj dôvod, prečo nestačí vznikajúce choroby iba monitorovať, ale treba sa viac zamerať na samotné prostredie v nemocniciach. Správne používanie ochranných odevov a ich pravidelná výmena sú veľmi podceňovaným aspektom, rovnako ako narábanie s patogénmi, aby sa zabránilo šíreniu infekcií. Možno to nie je také efektné ako samotný výskum vakcín, ale v každom prípade rovnako dôležité.

A potom je tu ešte jeden fenomén, ktorý je typický pre našu súčasnosť. Žijeme v dobe paradoxov – na jednej strane nás „do pozoru“ stavia každá správa o vtáčej chrípke a o novom výskyte vírusu ebola, no na druhej strane čoraz viac ľudí pod vplyvom rôznych bludov a konšpiračných teórií odmieta vakcináciu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vírus MERS