Teda dobrovoľníkov, ktorí otvorene propagujú tézy o nadradenosti bielej rasy a autokratickej diktatúre. Bojový prápor Azov má dokonca aj zástavu s vyobrazením symbolu hitlerovskej divízie SS Das Reich. A tak nečudo, že kongresman Coneyers jeho príslušníkov charakterizoval ako neonacistov.
Neznamená to, že za našimi východnými hranicami sa rodí fašistický štát. Je tam však čosi, čo možno charakterizovať ako zrod tendencií, ktoré môžu byť zničujúce pre ukrajinskú spoločnosť. Tým skôr, že sily podobné príslušníkom práporu Azov môžu obrátiť zbrane aj proti Kyjevu, ak by sa rozhodol pre politické a nie vojenské riešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Pritom sa od začiatku konfliktu v Donbase vymykajú kontrole Kyjeva.
Na druhej strane sa mýlia tí, ktorí spomínaný krok Snemovne reprezentantov považujú div nie za priznanie, že Ukrajina je fašistický štát. Nie je. Najmä preto, lebo v Donbase, rovnako ako aj ďalej smerom na západ krajiny si milióny Ukrajincov uvedomujú, že bez ohľadu, na ktorej strane pomyselnej barikády stoja, majú spoločného nepriateľa, ktorý ich ohrozuje. A tým je nacionalistická ideológia, ktorá aj v minulosti nepriniesla Ukrajincom nič dobré. Žiaľ, jej nositelia, známi dnes ako „strana vojny“, majú zatiaľ prevahu. Najnovšie to dokumentuje výmena gubernátora v Doneckej oblasti, práve pod tlakom nacionalistov odmietajúcich ukrajinsko-ukrajinský dialóg s povstalcami.