Čudný kandidát

Keď pred tromi rokmi viacerí poslanci Smeru ani na druhý pokus nepodporili „svojich vlastných“ nominantov do Správnej rady Ústavu pamäti národa, bolo to prekvapujúce, ale zároveň to ukázalo, že strana nie je taký monolit, ako sa javí.

16.06.2015 22:00
debata (17)

Zdôvodňovali to tým, že v ÚPN by mali sedieť kvalifikovanejší ľudia ako navrhovaní kandidáti. Bol to vzácny okamih, keď vlastný úsudok bol u poslancov silnejší ako stádovitosť a politický kalkul.

Kandidát, ktorý chce „dekriminalizovať“ Jozefa Tisa, zodpovedného za zločiny spáchané na židovskom obyvateľstve Slovenska počas druhej svetovej vojny, sa vopred na takúto funkciu diskvalifikoval sám.

Ak nerátame to, že jedinou kvalifikáciu Romana Lebedu a Jána Hrubého bolo členstvo v organizácii Mladí sociálni demokrati a kamarátstvo s poslancom Andrejom Kolesíkom, tak žiadne iné – odborné ani morálne – predpoklady na vykonávanie takejto funkcie nemali. A to, že nepomohli ani Kolesíkove lístočky, bolo zároveň jasným odkazom poslancovi, že už to bolo za čiarou (a o ktorom odvtedy nie je veľmi počuť.)

Aktuálna nominácia Romana Michelka bola z trochu iného súdka: vyštudovaný historik, filozof a politológ; publicista a človek, ktorý sa roky venuje vydavateľskej činnosti, by teoreticky odborné kritéria mal spĺňať.

Lenže vzdelanie je jedna vec, a to, ako s ním kto naloží, je vec druhá. Kandidát, ktorý chce „dekriminalizovať“ Jozefa Tisa, zodpovedného za zločiny spáchané na židovskom obyvateľstve Slovenska počas druhej svetovej vojny, sa vopred na takúto funkciu diskvalifikoval sám. Navyše, bolo by absurdné, keby sa takejto funkcie ujal človek, ktorý sa zaplietol s autoritatívnym mečiarovským režimom okliešťujúcim demokraciu a právny štát. A Michelko bol asistentom poslanca Augustína Mariána Húsku za HZDS a šéfoval rádiu Hviezda FM, ktoré bolo hlásnou trúbou mečiarovcov.

To, že sa síce pokúsil prehodiť výhybku smerom doľava, ale zároveň bol predseda politického odboru Matice slovenskej, ba dokonca sa uchádzal o post šéfa Matice, ukazuje, že vo svojej podstate zostal tým, čím vždy bol – latentným nacionalistom.

A to, že v súčasnosti prispieva do médií, ako sú Zem a vek, Extra plus či Hlavné správy, len dokresľuje, s kým má verejnosť dočinenia. Takýto človek nemôže skúmať príčiny straty slobody ani náhodou.

Aj keď sa dá tušiť, že vietor fúka od tisofila Jána Podmanického, je nepochopiteľné, že v takej veľkej strane, ako je Smer, nebol nikto, kto by predsedu vlády vopred upozornil, pod akého kandidáta to vlastne dal svoj podpis.

To, že napokon Michelkovu nomináciu premiér stiahol, dokazuje, že istá schopnosť autokorekcie v Smere existuje.

Silne to však pripomína situáciu z novembra 2013, keď ÚPN chcela na Festivale slobody oceniť osobu, ktorá celý svoj život zasvätila glorifikácii režimu stojaceho na potláčaní slobody – pseudohistorika Františka Vnuka. Keď si vtedajší predseda NR SR Pavol Paška uvedomil, nad čím to vlastne má záštitu, celú akciu v hodine dvanástej zrušil.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #ÚPN #Roman Michelko