Niektoré krajiny túto úlohu nezvládajú, čo vyvoláva reťazovú reakciu. Kontroly na taliansko-francúzskych hraniciach sú už realitou. Ak teda nechceme, aby niektoré štáty svoje hranice úplne zavreli, a v tom prípade by sme o tento výdobytok prišli, mala by Európa začať neodkladne konať.
Jedným z riešení sú kvóty na utečencov, ktoré znamenajú prevzatie spoločnej zodpovednosti v rámci EÚ. Ľudom v núdzi treba pomôcť.
Oveľa dôležitejšie je však posilnenie ochrany vonkajších hraníc. Keď v roku 2012 sprísnili kontroly na grécko-tureckých hraniciach, tak prúd utečencov výrazne poklesol. Presmeroval sa síce do Bulharska, no keď sa aj Sofia rozhodla pre výstavbu plota na hranici s Tureckom, počet imigrantov opäť klesol. Samozrejme – vždy sa nejaká cesta do Európy nájde. Lenže bez tejto fyzickej bariéry, ktorá pôsobí aj psychologicky, by situácia bola ešte horšia.
Najnovšie plánuje 175 km dlhý plot na maďarsko-srbskej hranici postaviť aj Orbánova vláda. Reči o tom, že na hraniciach EÚ vyrastá nová železná opona a starý kontinent sa mení na „pevnosť Európa“, budeme počúvať často, lenže faktom je, že už aj tak napäté rozpočty európskych vlád majú svoje limity.
Rasistické pokriky proti cudzincom si zaslúžia jednoznačné odsúdenie. Z výziev, aby sme všetkým utečencom otvorili doširoka náručie, však zasa počuť iba hlas srdca. A tak ako vždy, treba, aby nad emóciami prevážil rozum.