Ibaže keď sa výročný prejav pojme ako rešerš komentárov dennej tlače bez jednotiacej idey, niet sa veľmi čoho chytiť (nie, refrén "Aby si všetci občania mohli povedať: toto je náš štát a je tu pre nás“ nie je ideou, len rečníckym prvkom). Tak ako sa väčšinou nechytali ani poslanci Národnej rady, keď im hlava štátu odmlkami ponúkala priestor na potlesk.
Vyčítať mu, že "neponúka vecné riešenia“, je nedorozumenie – hoci k nemu prispel aj on sám nepochopením funkcie, o ktorú sa uchádzal. Absencia zrozumiteľnej vízie však už ide čisto na jeho tričko.
Hoci už v ôsmej vete prejavu začal spomínať parlamentné voľby, rozumne sa vyhol priamym narážkam na to, koho by podľa neho mali ľudia o trištvrte roka voliť a koho nie. Dokázal to dokonca i v takých pasážach, akou bola tá o fiasku s Váhostavom (hoci samotné vyslovenie toho slova vytrhlo opozičné lavice na chvíľu z letargie).
Andrej Kiska zatiaľ rozhodne nechce vyprovokovať vojnu prezidentského úradu s Úradom vlády.
A ešte aj keď hovoril o menovaní, či skôr nemenovaní sudcov Ústavného súdu, obracal sa skôr na parlament ako celok, nie na vládnu väčšinu, ktorá je jeho skutočnou protistranou v spore.
Naozaj, poradcovia možno piekli čapkovskú tortu, dali si však dobrý pozor, aby do nej popri všetkých tých bonbónoch, oškvarkoch a škorici neprimiešali žiadne politické korenie. Andrej Kiska zatiaľ rozhodne nechce vyprovokovať vojnu prezidentského úradu s Úradom vlády.
Ibaže keď svoje prejavy očistí od politickej pikantnosti, upriami pozornosť na vecnú stránku, v ktorej nemá čo ponúknuť okrem zvolaní: "Aby si všetci občania mohli povedať: toto je náš štát a je tu pre nás!“ Keď na jeseň odrazu vystúpil v Národnej rade s prejavom k zdravotníctvu, už len nezvyklosťou takého kroku mohol azda prispieť k tomu, aby po kauze piešťanského CT konečne padali nejaké hlavy.
Keď vo výročnom prejave postavil úvahy o jednej zdravotnej poisťovni a potrebu transparentnosti v zdravotníctve proti sebe, akoby jedno vylučovalo druhé, bolo to niečo, čo si sotvakto všimol už včera. Nieto o mesiac. Novinkou nie sú ani jeho zahraničnopolitické názory, pri ktorých si však znovu dal pozor, aby sa nevyhranil menovite voči premiérovi.
Mnohí by isto radi videli Kisku v prvej línii každodenného politického boja, ktorý opäť dočasne vyvrcholí budúcoročnými voľbami. Iní by ho radšej päť rokov nevideli vôbec. No a nemalá množina ľudí ho chce vidieť ako celebritu, dobroprajne rozhadzujúcu drobné mince medzi ľud a trúsiacu pamätníčkové "pravdy“ o svete a o živote. A on to dobre vie. Problém je, že práve pre takú celebritu sa najťažšie pečú torty. Pardon, píšu prejavy.