Opatrne so závermi

Gréci nikdy nepatrili do eurozóny, ozýva sa opäť známy chór „expertov“. Vidíte, my sme to hovorili už od začiatku, dodávajú škodoradostne ako príslovečné zlé svokry pri pohľade na pár pred rozvodom. Opatrne s tou rýchlopaľbou.

30.06.2015 22:00
debata (10)
Ako pripomína nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman, k prosperite sa ešte nikdy nikto nepreškrtal.

Hlavným zmyslom existencie Európskej únie je rozširovanie zóny mieru a stability. Hlavným dôvodom zóny spoločnej meny je rozširovanie prosperity. Ak sa Grécko prepadne do chaosu, nikto v eurozóne sa nebude môcť tváriť, že to nie je aj zlyhanie jej poslania. Ak sa chaos v Aténach prejaví aj geopoliticky, nikto nebude môcť poprieť, že zlyhalo poslanie celej únie.

Dlhová kríza vznikla dôsledkom globálnej krízy, ktorá spôsobila odlev kapitálu a náhle problémy slabších ekonomík splácať dlh, ktorý dovtedy poháňal ich rast. Keby mali svoju národnú menu, mohli by ju devalvovať, čo by síce znížilo platy, dôchodky a dávky pre ľudí, ktorí pre odlev investícií prišli o prácu, na druhej strane by to však zlacnelo ceny exportu aj samotný dlh. Pri rozumných verejných investíciách by taká krajina zo svojich dlhov „vyrástla“.

Keďže však sú tieto štáty súčasťou zóny spoločnej meny, v ktorej vládnu ekonómovia z doby predpotopnej (predkrízovej), nastúpila liečba á la MMF: namiesto povzbudenia rastu sa všetko zameralo na vyrovnávanie rozpočtov škrtaním výdavkov.

Škrtmi sa znížili platy a k nezamestnaným v dôsledku krízy sa pridali ďalší nezamestnaní zo zoškrtaných verejných sektorov. Export však nezlacnel (pretože euro je rovnako silné) ani dlh. Výsledkom „liečby“ je grécka ekonomika na smrteľnej posteli.

Grécko malo určite aj objektívny problém s vysokými neproduktívnymi dlhmi (armádne nákupy), byrokraciou neschopnou vyberať dane a oligarchickými štruktúrami vyvážajúcimi kapitál z krajiny. Nepochybne potrebovalo reformy. V prvom rade však potrebovalo rast. Neexistuje iný spôsob, akým by mohlo splatiť svoje dlhy.

Jedna vec sú objektívne faktory, druhá vec je, čo sa s Gréckom deje od roku 2010. Sotva porastie ekonomika, ktorú úsporné opatrenia utlmili tak, že nevyprodukuje ani toľko, aby nemusela drvivá väčšina pomoci obratom končiť vo vreckách „pomocníkov“ v podobe splátok dlhov. Ako pripomína nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman, k prosperite sa ešte nikdy nikto nepreškrtal.

Krugman či Joseph Stiglitz sú len dve všeobecne známe mená z radu ekonómov, ktorí roky upozorňujú na zlú konštrukciu eurozóny, v rámci ktorej národné vlády kontrolujú svoje výdavky, ale požičiavajú si v spoločnej mene. Toto nemôže fungovať, kým bohatšie štáty nebudú pomáhať chudobnejším priamymi transfermi, ako sa to deje napríklad medzi štátmi s jednotnou menou v rámci USA, tvrdí Krugman.

Atény patria do EÚ aj do eurozóny. Neexistuje dôvod, prečo by spoločnú menu nemohli používať štáty s rozdielnym stupňom rozvinutosti ekonomiky. Existujú len dôvody pochybovať o politike, v rámci ktorej sever podporuje svoj rast vývozom svojej nadprodukcie na juh, a keď sa juh dostane do problémov, začne ho žmýkať ako úžerník, ktorého nezaujíma, či majú členovia zadlženej domácnosti čo jesť.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #bankrot #eurozóna