Neudelenie pocty za mier a titulu spravodlivého, ktorý nemohol dostať, lebo mal židovský pôvod a Izrael považuje za povinnosť Žida zachrániť Židov, je vlastne len nepodstatné chýbajúce miesto v životopise statočného muža. Jeho najvyšším ocenením mohol byť pocit čistého svedomia, že konal dobro v prehlbujúcom sa období zla, keď ešte ľahostajnosť prevládala u mnohých ľudí aj štátov. Winton zachránil 669 československých detí. Je jasné, že keby ich nepresunul do Anglicka, neskôr by zahynuli v nacistických koncentrákoch rovnako ako ich rodičia.
Winton býva označovaný za britského Schindlera. Žiada sa zdôrazniť, že nepotrebuje prezývku od iného človeka. Winton bol hrdina Winton. Bez snahy znižovať hodnotu záchrany 1 200 Židov, čo bola zásluha Oskara Schindlera uprostred vojny, treba pripomenúť, že tento Nemec, ktorý bol od roku 1939 členom nacistickej strany, zbieral pre Hitlerovu ríšu spravodajské informácie v Československu, kým Winton vybavoval vypravenie vlakov so židovskými deťmi do bezpečia. Lepšie by znelo hovoriť o nemeckom Wintonovi…
Brit síce skromne opakoval, že osobne nič neriskoval, lenže faktom zostane, že vyvinul maximálne úsilie. Jeho práca sa nekončila tým, že fungoval ako mozog plánu odchodu detí z Československa. Bez druhého kroku by uviazol v polovici cesty. Deťom nachádzal v Británii pestúnske rodiny. Nemal to ľahké, veď v krajine sa už nachádzalo veľa židovských dievčat a chlapcov z Nemecka a Rakúska. Podarilo sa mu to, čo by vtedy málokto považoval za možné.
Príbeh o svojej statočnosti skrýval desaťročia, nezdôveril sa ani manželke. Svet sa dozvedel o Wintonovi, až keď jeho žena našla staré dokumenty a odovzdala ich britskej historičke. Záchrancom nebol Červený kríž, ako sa nazdávali zachránení, keď dospeli a jedine mohli tápať, lebo kľúč k pravde sa skrýval vo Wintonovej mlčanlivej skromnosti.
Stihol organizovať záchranu viac ako 900 detí, pretože mal pripravený aj transport 250 dievčat a chlapcov, ktorý sa však už z Prahy nepohol, lebo práve vypukla druhá svetová vojna. Jeden človek a v ňom toľko ochoty… Kým on priviedol do svojej krajiny stovky ohrozených životov, teraz sa nájdu v Európe takí (čo platí aj o niektorých vládach a parlamentoch), ktorí si nevedia predstaviť, že ich štát by podal pomocnú ruku na svojom území čo i len hŕstke matiek s deťmi zjavne utekajúcimi pred násilím.
Návrat do starých čias je o životnom príbehu jedného človeka, čo sa stal náhradným rodičom stoviek detí. Winton, ktorý pred vojnou ešte vlastných potomkov nemal, založil obrovskú rodinu zachránených. Nemožno mu dávať zbohom. Winton iba navždy zaspal, pretože žije v spomienkach tých, ktorých zachránil, aj ich synov, dcér, vnúčat, pravnúčat, čo vedia, že bez tohto statočného dobráka by sa ani nenarodili.
Básnik Laco Novomeský raz napísal, že smrť je len nenávratno, iba zabudnutie je koniec života. Nicky, ako oslovovali skromného hrdinu, je nezabudnuteľný. Pán Winton, vďaka a dobrú noc…