Nech už sa hlasovanie v nedeľu skončí akokoľvek, obe strany, grécka aj veriteľská, sa budú musieť stretávať ďalej a rokovať.
Syriza je v skutočnosti pre európsky politický mainstream problémom číslo jeden, nie grécky dlh.
Argumentácia „znepriatelených“ táborov je jasná. Na jednej strane vládna Syriza, ktorej predstavitelia tvrdia, že referendum je iba o neprijateľných podmienkach. Pripomeňme, že vláda Alexisa Tsiprasa ho vyhlásila po tom, čo veritelia zoškrtali jej v mnohých kľúčových bodoch (dôchodkový systém) kompromisný návrh zo začiatku minulého týždňa. Pripomienky veriteľov išli ďalej, podľa Tsiprasa až tak ďaleko, že nemal inú politickú možnosť, ako nechať o veci rozhodovať Grékov.
Tsiprasova verzia má sympatie tých, čo si spolu s gréckou vládou myslia, že politika úsporných opatrení, ktorú veritelia Grécku nadiktovali pred piatimi rokmi, nikam nevedie. Táto politika jednak postrčila tri milióny Grékov na hranicu chudoby, v mnohých prípadoch aj za ňu, jednak prehĺbila recesiu a znížila výkon ekonomiky tak, že nie je schopná splácať dlhy. Je teda škodlivá pre Grékov a kontraproduktívna pre samotných veriteľov.
Podľa veriteľov však nezáleží na tom, čo stojí na hlasovacích lístkoch referenda (zmätočných, ale to je iná vec). V referende podľa nich Gréci rozhodujú o ďalšom zotrvaní krajiny v zóne spoločnej meny. Veriteľským inštitúciám drukujú ministri financií eurozóny a viacerí (najmä nemeckí) politici. Referendum podľa ich niektorých prejavov môže dokonca poslať Grécko preč z Európskej únie. K podobným názorom sa v týchto dňoch pridáva aj grécka opozícia, ktorá sama mala s veriteľmi svoje problémy, vláda Syrizy je však pre ňu dôležitejší nepriateľ. A, ako sa hovorí, nepriateľ môjho nepriateľa…
Je vcelku zrejmé, o čo tu ide. Zatiaľ neprekonateľnou prekážkou pre to, aby mohli veritelia ďalej dirigovať grécku ekonomickú politiku, je Syriza. Riešením je preto odstrániť Syrizu. Predstavitelia eurozóny sa momentálne radi pridávajú k mediálnej skratke, podľa ktorej Tsipras vyhlásením referenda „postavil svoju vládu nad záujmy národa“. Pravda je taká, že problém Tsiprasovej vlády už dávno postavili nad problém gréckeho dlhu samotní veritelia.
Dôkazov o tom, že to Syriza je v skutočnosti pre európsky politický mainstream problémom číslo jeden, nie grécky dlh, sa od januára nazbieralo toľko, že nemá cenu ich pripomínať. Tsipras sa referendom iba usiluje získať obnovené krytie svojich postojov. Spochybňovanie legitímnosti referenda – k čomu však prispieva i Syriza – bude ďalší logický krok veriteľov, ak Gréci povedia v nedeľu „nie“.
Vtip je však v tom, že rozhovory budú musieť pokračovať aj po nedeli. Gréci sa nepohnú ďalej bez aspoň základnej súčinnosti s veriteľmi a veritelia sa sotva dostanú k aspoň časti svojich peňazí bez súčinnosti s Grékmi. Dokonca ani prípadný odchod Grécka z eurozóny sa nemôže udiať bez rokovaní. Referendum nie je koncom, ale len jedným z míľnikov gréckej drámy.