Za poľutovaniahodný, ale pre Dijsselbloema, ho označujú holandskí opoziční socialisti. Podľa nich už nemá na čele skupiny ministrov financií eurozóny čo hľadať.
Francúzsky prezident Francois Hollande, tlačený z jednej strany pravicou volajúcou po vyhodení Grécka z eurozóny, z druhej strany ľavým krídlom socialistov volajúcim po väčšej podpore Syrizy, tvrdí, že Gréci by mali teraz predložiť svoje návrhy ďalšieho postupu. Jeho minister financií Michel Sapin dodáva, že ani rozhovory o dlhovej úľave by pritom „nemali byť tabu“. Hlasy, podľa ktorých treba ďalej rokovať o záchrane Grécka, znejú z Talianska i Belgicka.
Nemecké médiá síce výsledok referenda privítali úvahami o tom, že víťazoslávneho Alexisa Tsiprasa čoskoro prejde smiech, momentálne však smiech prechádza skôr nemeckých konzervatívcov. Legenda o Syrize na jednej strane a o monolite osemnástich členov eurozóny na druhej strane nebola celkom pravdivá ani pred referendom, po ňom sú však trhliny už celkom zreteľné.
O Tsiprasovej taktike si môžeme myslieť, čo chceme: kým on ju má dnes posvätenú plebiscitom, kancelárka Angela Merkelová si už nemôže byť istá svojimi partnermi. Ak nebude chcieť vojsť do dejín ako hrobárka spoločnej meny či dokonca únie, musí na to začať brať ohľad.
Pochopiteľne to neznamená, že Grécko nestojí zoči-voči obrovskej neistote. Bankový systém krajiny stojí jednou nohou v kolapse. Hotovosť v gréckych bankách sa stenčila podľa niektorých zdrojov už len na 500 miliónov eur, čo znamená ani nie 50 eur na jedného obyvateľa. Bez dodávok likvidity z Európskej centrálnej banky sa euro ako mena stane v Grécku de facto minulosťou.
Paradoxne, v tom môže byť aspoň nateraz aj jeho záchrana, keďže ECB, ako sa všeobecne verí, sa na podobný krok neodhodlá bez posvätenia najvyšších politických miest Európy. A hoci Gréci v nedeľu vedome vykročili do neznáma, európski lídri si neznámo v podobe Grexitu do poslednej možnej chvíle najskôr odpustia.
Kto povie, kedy nastane tá „posledná možná chvíľa“? Ak to dovtedy nepovedia európski politici, nastať môže 20. júla. Ak Grécko k tomuto dátumu nezaplatí Európskej centrálnej banke 3,5 miliardy eur, tá bude podľa všetkého nútená stopnúť pomoc gréckym bankám a Grécko bude nútené opustiť jednotnú menu. Ekonomické a politické následky pre eurozónu aj Európsku úniu môžu byť katastrofálne. Ak niekto tvrdí, že dokáže presne predvídať všetky následky, klame, poznamenáva na túto tému Joseph Stiglitz. Dodajme len, že to neplatí len pre prostredie globalizovaných finančných trhov, ale aj pre geopolitiku.
„Keď počujem Nemcov hovoriť o tom, aký morálny je ich postoj k dlhu a ako sú pevne presvedčení o tom, že dlhy sa musia splácať, vždy si pomyslím: aký obrovský vtip! Práve Nemecko je krajinou, ktorá nikdy nesplatila svoje dlhy. Nemá žiadne osvedčenie na to, aby poúčalo iné národy,“ uviedol koncom júna v Die Zeit ekonóm Thomas Piketty. Na stratu pamäte môžeme v Európe doplatiť celkom všetci.