Poučenie z Grécka

Po gréckej dráme sa logicky začína hovoriť, že niečo podobné sa už nesmie opakovať. Relatívne malý národ držal v šachu celú eurozónu.

27.07.2015 14:00
debata

Odmietal šetriť a žiadal škrtnúť dlhy a žiť naďalej na úkor iných. Gréci argumentovali históriou a odpúšťaním dlhu ešte voči povojnovému Nemecku.

Krajina si myslela, že eurozóna musí ustúpiť, inak sa z Grécka rozšíri kríza aj do ďalších zadlžených krajín. Nemecko však neustúpilo a, naopak, nechalo Grékov finančne vyhladovať tak, že reálne hrozil ich odchod od eura. Potom už Gréci ustúpili takmer vo všetkom a aktuálne sa podriaďujú diktátu veriteľov, čo je zase druhý extrém.

Slovensko pri vytvorení spoločného ministerstva financií eurozóny tiež musí trvať na tom, že konečné sadzby daní budeme mať vo svojich rukách.

Podobné vzájomné vydierania a priestor na široký výklad pravidiel sa musia skončiť. Riešením je naozaj jednotnejšia a silnejšia eurozóna. Procesy integrácie by sa mali urýchliť a presne pomenovať, kto na tom čo získa a čoho sa štáty budú musieť vzdať. Vyhliadky pre Slovensko sa zdajú byť optimistické. V eurozóne bude zrejme tendencia nastaviť automatický mechanizmus znižovania dlhov v prípade, že tie presiahnu určitú hranicu. Teda žiadne dohady, ale presný postup. Slovensko je na tom v tomto smere dobre, keďže máme zákon o rozpočtovej zodpovednosti a dosť silnú rozpočtovú radu.

Už sa stalo, že náš dlh presiahol hranicu v dlhovej brzde a vláda musela automaticky viazať výdavky až do času, keď sa dlh znížil. Podobný mechanizmus je nevyhnutný aj v Grécku a ďalších krajinách. Populisti a extrémisti nebudú mať pri jasných pravidlách v politike toľko priestoru. Ponúkajú totiž krátkodobé riešenia v podobe prejedania peňazí a zvyšovania dlhu na úkor budúcich generácií.

Rozpočtová zodpovednosť však musí byť zároveň nastavená rozumne, aby nedusila ekonomiky. Ak má niekto relatívne vysoký dlh a črtá sa mu investícia do oblasti, ktorá naštartuje jeho ekonomiku, ako je napríklad výstavba všeobecne potrebnej diaľnice, dlhová brzda to nesmie zastaviť.

Slovensko pri vytvorení spoločného ministerstva financií eurozóny tiež musí trvať na tom, že konečné sadzby daní budeme mať vo svojich rukách. Jednotný daňový základ zatiaľ postačuje až do doby, pokiaľ sa ekonomické rozdiely v jednotlivých krajín nevyrovnajú. Ak by sme sa toho dožili, môže nastať diskusia aj o spoločných daniach s cieľom bojovať jednotne proti príjmovej nerovnosti, a to vyšším zdanením bohatých a prerozdelením daní s cieľom znižovať daňové zaťaženie práce pre ľudí so strednými a nižšími príjmami.

V budúcnosti môže byť zmysluplná aj diskusia o zákaze investičných stimulov, ale tiež len v prípade jednotného postupu. Mnohé fabriky teraz na Slovensku neodvádzajú dane z príjmu a o to väčšie zisky potom odlievajú do cudziny.

Veľké krajiny sa však v eurozóne najprv musia zmieriť s tým, že menšie štáty dostanú šancu na rýchly rast životnej úrovne a reformy. Aby sa grécka dráma neopakovala a eurozóna dokázala lepšie konkurovať iným zoskupeniam vo svete.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna