Obetovaní

Severoatlantická aliancia v utorok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli jednoznačne odsúdila terorizmus a vyjadrila svoju plnú solidaritu s Tureckom.

28.07.2015 22:00
debata (12)

Čo je však najdôležitejšie, o útokoch na kurdské tábory PKK nepadlo ani slovo. A presne o to Ankare išlo, keď túto schôdzku zvolala. Teraz má voľné ruky a s teroristami – tými islamistickými, ako aj kurdskými – môže zatočiť, ako chce. Má to "posvätené“ od partnerov z NATO.

Keďže pre Američanov je momentálne najvyššou prioritou porážka Islamského štátu, tak je pre nich jednoduchšie obetovať pešiaka, ktorým sú Kurdi.

Zvláštne na celej veci však je to, že takmer rok vyčíňanie islamistov prehliadala. Mala na to hneď niekoľko dôvodov. Tiché spojenectvo, ktoré vzniklo aj vďaka ziskom z predaja ropy z území dobytých IS, bolo pre obe strany veľmi výhodné. IS mohla takto financovať svoje aktivity a tureckí obchodníci si na pašovanej lacnej rope namastili vrecká.

Preto sa nemožno čudovať, že napriek výzvam západných spojencov, aby sa Turecko zapojilo do bojov proti Islamskému štátu, sa Ankara voči militantom správala dlho nanajvýš zdržanlivo. Mlčky sa prizerala, ako sa IS snaží dobyť strategické mesto Kobane na turecko-sýrskej hranici, a nepohla ani prstom. Až to vyzeralo, že i v tomto prípade platí, že nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom.

V komplikovanej šachovej partii, ktorá sa momentálne na Blízkom východe odohráva, ide Turkom predovšetkým o to, aby v Sýrii padol režim Bašara Asada, a zároveň, aby sa Kurdom nepodarilo založiť vlastný štát. A keďže IS prispieva k napĺňaniu oboch zámerov, neexistoval dôvod, aby likvidovali niekoho, kto vlastne robí špinavú robotu za nich.

Aj keď oficiálnou zámienkou na zmenu postoja sa stal samovražedný útok na pohraničné mesto Suruc, tak pravdepodobnejším dôvodom na vojenský zásah proti teroristom je "aktuálna hrozba“, že kurdským jednotkám v Sýrii sa pozdĺž hraníc podarí vytvoriť súvislý pás územia pod vlastnou kontrolou. V Ankare si veľmi dobre uvedomujú, že to by mohlo posilniť separatizmus Kurdov v Turecku.

Preto sa snaží s pomocou USA vybudovať na území Sýrie tzv. bezpečnú zónu. Oficiálne, aby sa umožnil návrat miliónov utečencov, neoficiálne, aby sa sýrskym Kurdom nepodarilo spojiť Kobane s mestom Afrin, ktoré už ovládajú, čo by bol zárodok budúceho Kurdistanu.

A keďže pre Američanov je momentálne najvyššou prioritou porážka Islamského štátu, tak je pre nich jednoduchšie obetovať pešiaka, ktorým sú Kurdi zo Strany demokratickej jednoty. Navyše tí predsa sympatizujú z PKK a to sú teroristi. Tým sa kruh uzatvára.

Že je to krátkozraké a navyše nechutné? Áno, lebo doteraz jedine Kurdi dokázali účinne bojovať s džihádistami. A aj keď Američania budú môcť využívať leteckú základňu v Turecku, tak im musí byť jasné, že samotné letecké útoky, bez pozemnej ofenzívy, ešte žiadnu vojnu nevyhrali. Lenže taká je mocenská politika.

Nebolo by to po prvý raz, keď by boli obetovaní tí najslabší. Už Dohoda zo Sevres podpísaná v roku 1920 počítala s vytvorením nezávislého Kurdistanu, no napokon k nemu nikdy nedošlo, lebo vojna o nezávislosť Turecka všetko zmenila. A tak 30-miliónový národ nemá doteraz vlastný štát…

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #NATO #Turecko #Islamský štát