Finančné suchoty však napriek tomu budú trápiť naďalej mnohé malé obce. Tie si v minulosti nedostatok príjmov kompenzovali vysokými daňami za užívanie pôdy. O túto výhodu však prišli, lebo po novom si môžu stanoviť sadzbu dane za ornú pôdu maximálne do výšky 1,25 % a v prípade lesnej pôdy do výšky 2,5 %, čo je oproti 20 % v minulosti skutočne iba zlomok.
Keďže Slovensko je nesmierne rozdrobené na malé jednotky, tento problém sa týka mnohých obcí. A funkcie, ktoré majú plniť, jednoducho nezvládajú.
"Ak má byť obec schopná reálne vykonávať úlohu miestnej vlády, musí byť dostatočne silná. Túto charakteristiku nespĺňajú obce s malým počtom obyvateľov,“ píše sa v Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú pre vládu vypracovala SAV.
Riešenie je pritom známe už roky. Volá sa komunálna reforma. Od spájania malých obcí si odborníci sľubujú optimalizáciu nákladov. Iste, určité výdavky sa takýmto spôsobom nepochybne ušetria. Napriek tomu červíček pochybností človeku našepkáva, že keď sa spoja dvaja chudáci, nebude z nich jeden boháč. Ani keď sa dajú dokopy traja či štyria. Vznikne len jeden väčší chudák.
Problémom obcí, v ktorých žije menej ako sto, či dokonca 50 obyvateľov, je to, že v nich nie je práca (a teda ani žiadne dane), čo má za následok, že vymierajú. Tento problém je preto oveľa komplexnejší.