Výmena garnitúr

Odchod talianskeho Enelu zo Slovenských elektrární potvrdzuje trend výmeny investorov na Slovensku. Po Dzurindovej privatizácii prišli západní investori z Nemecka, Francúzska či Talianska. V privatizačných zmluvách, o ktorých píše aj údajný spis Gorila, zväčša dostali garanciu štedrej návratnosti investícií.

24.08.2015 22:00
debata

Najväčšou kauzou bolo, keď privatizér Electricité de France v roku 2002 za podiel v Stredoslovenskej energetike zaplatil 160 miliónov eur a po jedenástich rokoch na dividendách a predaji získal okolo 700 miliónov.

Prečo predávajú zlaté vajcia? Západných investorov po roku 2008 zastihla svetová finančná kríza, ktorá sa prehĺbila po prevalení dlhovej krízy v Grécku. Ziskovosť začala klesať aj veľkým hráčom v stabilnej energetike. Zadlženým koncernom hrozili ratingové agentúry horším hodnotením a predražením úverovania. Preto predali to, za čo mohli dostať najviac. Marže energetických podnikov podporené privatizačnými kontraktmi sa pri meškajúcej liberalizácii trhu vyšplhali do nadštandardných úrovní v pomere k príjmom obyvateľstva. Regulácia trhu z pohľadu štátu je pritom pomerne vysoká. Vyhodnotením všetkých okolností západní investori zamávali na odchod.

Šance sa chytili domáci hráči. V energetike sa stáva najsilnejšou finančná skupina J&T, ktorá cez Energetický a průmyslový holding (EPH) skúpila plynárne a bude zrejme dominovať aj v elektroener­getike. K distribúcii elektriny na strednom Slovensku žralokom zrejme pribudne jej výroba. Pre Enel je to ideálny kupca, EPH už pri vstupe do plynární ukázal, že sa vie dohodnúť so slovenskou vládou. Zároveň ide o solventného hráča, ktorý získal kapitál aj od čínskeho investora.

Kto chce dlhodobo fungovať v slovenskej energetike, nebude sa chcieť hádať s vládou.

Háčikom na dohode sú rozostavané Mochovce. Dlhy súvisiace s nimi boli poslednou kvapkou, ktorá donútila Enel na Slovensku skončiť. Otázne tiež je, či bude budúca prevádzka Mochoviec zisková. Všetko je to otázka vývoja o niekoľko rokov dopredu, ktorý sa prakticky nedá odhadnúť. Faktom ostáva, že do rozšírenia jadrovej elektrárne sa vložili miliardy a projekt treba už predovšetkým dokončiť. Vyzerá to tak, že EPH nebude mať o Mochovce záujem, vláda SR, naopak, áno. Keďže sa objekt projektoval ešte za čias Sovietskeho zväzu, pri dostavbe sú potrebné aj ruské firmy. Bude dôležité, kto sa s nimi dokáže lepšie dohodnúť.

Vláda má pritom pri elektrárňach aj ďalší významný záujem, a to Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Súd povedal, že Enel ju prevádzkoval neoprávnene a štát si ju vzal späť. Elektrárne s Enelom žiadajú za to v arbitráži odškodné 588 miliónov eur, štát zase za neoprávnenú prevádzku sumu 492 miliónov. Vláda sa pri zmene vlastníka bude určite usilovať arbitráž vyriešiť, podobne, ako sa zbavila súdnych sporov o ceny plynu, keď EPH vstupoval do plynární.

Otázka znie, ako to spraviť, aby na to štátny rozpočet nedoplatil teraz a ani v budúcnosti. Faktom ostáva, že aj keď energetika bola sprivatizovaná, štát má stále v rukách jej reguláciu. Kto tu chce dlhodobo fungovať, nebude sa chcieť hádať s vládou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Enel #privatizácia #J&T #Slovenské elektráne #Energetický a průmyslový holding