Ani ten, kto nesúhlasí so xenofóbiou novopečených islamobijcov, nebude popierať, že enormný nápor utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky je náporom na bezpečnosť Európy. Naši najväčší nepriatelia sú pritom pašeráci ľudí, ktorí zarábajú nehorázne sumy na tom, že prevážajú cudzincov a vypúšťajú ich kdekoľvek na kontinente bez toho, aby dostali aspoň základnú humánnu pomoc. Nie tí úbožiaci, ktorí si utrpenie, pred ktorým utekajú, v drvivej väčšine nemusia nijako vymýšľať.
Európa nehrá prakticky žiadnu úlohu pri znovunastolení mieru vo svojom bezprostrednom susedstve.
Ak však chceme zastaviť pašerákov, nepomôžu nám dômyselné hraničné zátarasy. Stačí sa pozrieť na mapu Európy a všimnúť si, akú časť hraníc kontinentu tvorí more. To chceme zamínovať európske vody? Asi áno, pretože ak sa bude situácia stupňovať, nakoniec nám nič iné nezostane. Iba drahé, neľudské, ale najmä nefungujúce opatrenia. Štyridsať rokov našinci utekali cez ostnaté drôty a cez pohraničníkov strieľajúcich ostrými. Dokonca ešte aj z KĽDR sa dá utiecť: síce ťažko, ale predsa. Neexistuje úplne nepriepustná hranica a pri dĺžke hraníc Európy je taká predstava priam smiešna.
Rovnaké by to bolo s obnovením hraníc štátov. Akurát s tým rozdielom, že by sme sa museli vzdať najjednoznačnejšieho výdobytku európskej integrácie: slobody nerušeného pohybu vnútri Schengenu. Nehovoriac o komplikáciách v regionálnej spolupráci, prihraničnom styku, obchode.
Existuje len jeden spoľahlivý prostriedok, ako zastaviť pašerákov ľudí: znížiť dopyt po ich službách. Také niečo sa však neudeje za ostnatým drôtom ani v bruselských zasadačkách. Také niečo sa musí udiať tam, odkiaľ sa tí ľudia snažia zúfalo uniknúť.
Volanie po obnovení hraníc je iba hlasným priznaním obrovského zlyhávania Európy. Únia nielenže dosiaľ nemá vlastnú emancipovanú zahraničnú politiku, ona dokonca akoby rezignovala na to, že ju raz možno bude mať. Naša politika voči krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky, zmietaným vojnami, je buď na úrovni národných štátov – a ich partikulárnych záujmov – alebo žiadna.
Európa nehrá prakticky nijakú úlohu pri znovunastolení mieru vo svojom bezprostrednom susedstve. Ako si môže namýšľať, že si zachová svoju bezpečnosť a pohodlie? Ako si môže namýšľať, že si zachová prosperitu, keď bude namiesto investícií do upadajúcich oblastí vo svojom bezprostrednom susedstve investovať do plotov, helikoptér a hliadkových člnov na hraniciach?
Samozrejme, všetko stojí peniaze a energiu. Aj pomoc utečencom, aj pomoc krajinám, z ktorých utekajú. Cenou za európsku nečinnosť však môže byť integrácia ako taká. Naša sloboda a napokon i naša bezpečnosť, ktorú ploty nijako nevyriešia.