Z pôvodných 53-tisíc v roku 1993 klesli na súčasných 14-tisíc. Vzhľadom na naše členstvo v NATO a na modernejšiu techniku je tento stav postačujúci. Problém je však v tom, že náš rezort obrany čelí výraznému úbytku vojakov v zálohách.
Aj vzhľadom na súčasnú napätú bezpečnostnú situáciu je preto pochopiteľné, že slovenská vláda chce zaviesť tzv. dobrovoľnú vojenskú službu. Menej pochopiteľný je však spôsob, akým to robí. Suma 375 eur, ktorú dostanú „záložáci“ za 12-týždňový dobrovoľný výcvik, nemôže byť motivačná ani pre dlhodobo nezamestnaných.
Iste nebolo zámerom priviesť do záloh regulárnej armády ľudí z rôznych polovojenských organizácií. Lenže práve to hrozí, lebo tí, ktorí sú posadnutí zbraňami, milujú uniformy a hrajú sa v lesoch na vojakov, by si iste radi tri mesiace do sýtosti zastrieľali i zapochodovali na náklady štátu. Nemožno sa spoliehať ani na „vysokú úroveň vlastenectva a pocitu spoluzodpovednosti za bezpečnosť vlastnej krajiny," lebo poľahky by sa mohlo stať, že do záloh sa natlačia rôzne kotleboidné elementy. A to určite nikto nechce.
Je všeobecne známe, že regrutačné strediská majú problém s náborom profesionálnych vojakov, pričom ich platy sa v závislosti od počtu rokov a hodnosti pohybujú od 624 do 1¤076,50 eura. Kompetentným by preto malo byť jasné, že ak chcú zohnať „záložákov“ do prvých bojových línií, tak sa nemôžu spoliehať iba na dobrovoľnosť. Všetko niečo stojí, aj nasadenie tých, ktorí svoju prácu berú ako poslanie.