Naozaj sa zdá, že po čiernom pondelku, keď ceny akcií na Šanghajskej burze pikovali k historickým minimám a primerane k tomu sa otriasali aj ostatné burzy v regióne, situácia bola v strede týždňa o čosi pokojnejšia. Čínska centrálna banka znížila úrokové sadzby, čo by malo pomôcť uľahčiť úvery tamojším podnikom. Predovšetkým však týmto svojím krokom dala účastníkom trhov najavo, že so situáciou hodlá bojovať.
Pomohlo to, ale nie dosť. Kurzy akcií sa krátkodobo posilňovali, nie však na svoje predošlé úrovne. Mnohé sa opäť oslabili. Burzové indexy (čo sú v podstate úhrnné ukazovatele vývoja cien akcií) sa zatiaľ nespamätali. Nejde o to, že by investori čínskym autoritám neverili, ale skôr o to, že nepokladajú ich doterajšie kroky za dostačujúce. Otázkou je, či také dostačujúce kroky existujú aspoň teoreticky.
Spomalenie alebo dokonca iba mierne zakopnutie nemeckých exportov do Číny si na Slovensku všimneme. Možno s oneskorením, ale zato nie menej nepríjemne.
Čínska ekonomika, založená na nekonečnej expanzii exportov a úverov, spomaľuje. Spomaľuje už niekoľko rokov, akurát teraz to už naozaj začína byť vidieť. Nekonečná expanzia totiž v skutočnosti nikdy nemôže byť nekonečná. Keby sa dal v Číne upečený chlieb teleportovať okolo Zeme rýchlosťou blesku, ešte aj toho by boli v našich obchodoch plné regály. Lacná pracovná sila (v naozaj masovom meradle) a benevolentné predpisy, počínajúc environmentálnymi a končiac pracovnými, urobili z Číny v posledných dekádach nefalšovanú výrobnú dielňu sveta. Popritom sa vzmáhal i domáci priemysel, vďaka ľahko dostupným úverom.
Každá rozprávka má však svoj koniec. Expandovať už niet kam. Zdá sa to neuveriteľné, ale ešte aj oproti Číne existujú v regióne pre nadnárodné firmy lacnejšie alternatívy. Napríklad Vietnam či Laos. Úverová expanzia zasa enormne nafukuje bublinu dlhov čínskych súkromných spoločností a domácností. Celkové zadlženie Číny dosahovalo vlani 282 percent hrubého domáceho produktu. Štátny dlh pritom len asi 50 percent HDP, všetko ostatné sú dlhy firiem a domácností. Aby mohla Čína z takýchto dlhov vyrásť, potrebovala by dlhodobo vysoké rasty výkonu svojej ekonomiky. Práve tá však spomaľuje.
Prečo by pre nás malo byť zlé, keď budú lacné hračky z Číny vďaka oslabujúcemu jüanu ešte lacnejšie? Pretože náš ekonomický motor nepoháňajú čínske hračky dovezené do Európy, ale napríklad nemecké autá vyvezené do Číny. Európskych investorov zatiaľ udalosti na Šanghajskej burze veľmi netrápia. Napokon, len asi dve percentá všetkých čínskych akcií sú v zahraničných rukách. Spomalenie alebo dokonca iba mierne zakopnutie nemeckých exportov do Číny si však všimneme. Možno s oneskorením, ale zato nie menej nepríjemne.
Globálnu krízu zatiaľ Čína asi nevyvolá. Otázkou však je, či je globálna ekonomika už von z nedávnej krízy. Čína ju čoskoro otestuje.