Akurát sa na horných poschodiach justície dosiaľ nenašlo kritické množstvo ľudí, ktoré by na základe toho začalo konať. Pochopiteľne, keďže tie horné poschodia boli priestorom, ktorý si Harabin vždy dobre strážil.
Podstatou nie je štatút policajnej inšpekcie, ale spôsoby práce bývalého vládcu slovenského súdnictva.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu má v utorok zjednotiť stanoviská vzhľadom na inšpekciu ministerstva vnútra, čo je orgán, ktorý rôzne senáty raz uznali za legitímny nástroj pri vyšetrovaní trestnej činnosti policajtov, inokedy ho zasa vyhlásili za nezákonný a podľa toho aj rozhodovali. Laik nechá samotný verdikt na členoch kolégia.
Aj laik však pochopí, že nie je dosť dobre možné, aby jeden senát rozhodoval na základe toho, že si o policajnej inšpekcii myslí, že je v poriadku, a o dvere ďalej iný senát na základe svojho názoru rozhodoval úplne opačne. Napríklad tak, že bude v rámci odvolacieho konania oslobodzovať policajtov, ktorí boli inšpekciou usvedčení a príslušným súdom odsúdení za korupciu.
Aj laik pochopí, že nech je to s inšpekciou, ako chce, je nanajvýš čudné, ak takýto zmätok v rozhodovaní panuje nielen medzi rôznymi senátmi, ale dokonca v rámci jedného jediného senátu. Toho, ktorý na jeseň normálne akceptuje jej existenciu a prácu, a už o pár mesiacov nato odrazu tvrdí, že inšpekcia je nelegálna, a preto sú nezákonné aj odsudzujúce rozsudky na základe výsledkov jej práce. Nuž a do tretice, laik nevychádza z úžasu, keď sa dozvie, že šéf toho senátu, ktorý je zhodou okolností aj šéfom Trestnoprávneho kolégia, odmieta kolégium zvolať kvôli zjednoteniu stanovísk, a keď ho v rámci svojej právomoci zvolá šéfka Najvyššieho súdu, vyhlasuje, že je to nelegálne a že to bude bojkotovať.
Čomu sa, naopak, laik nečuduje ani náhodou, je fakt, že tým človekom, ktorý najprv zakalí vodu a potom sa odmieta podieľať na jej vyčistení, je Štefan Harabin. Tento fakt potom spätne osvetľuje aj to, čo laika predtým uvádzalo do úžasu. Takéto kalenie vody bolo predsa súčasťou jeho práce vo všetkých funkciách, do ktorých sa v justícii prepracoval. Umožňovalo mu mocenské manévrovanie, na konci ktorého bol jediným, kto o veciach s konečnou platnosťou rozhodoval, on sám. Sudcovská samospráva a jej inštitúcie hrali úlohu štatistov.
Je dôležité takto si pripomenúť podstatu celej aféry, ktorá viedla člena Súdnej rady Jána Klučku k návrhu na disciplinárne potrestanie Harabina za hrubé porušenie povinnosti sudcu. Harabin bude totiž nepochybne spievať inú pesničku. O politickej perzekúcii, svojvôli a podobne.
Podstatou nie je štatút policajnej inšpekcie, ale spôsoby práce bývalého vládcu slovenského súdnictva. Fakt, že spomínané kritické množstvo sa už na najvyšších poschodiach justície začína objavovať, je potešujúci. Jeho moc už asi naozaj vyvetráva.