Ktovie, čím na Slovensku presviedčal primátorku a mestských poslancov Broseho vnuk, šéfmanažér strojárskej firmy a jeden z najbohatších mužov Nemecka. V Bavorsku postupoval tak, že pozastavil všetky príspevky rodinného podniku na tamojšie charitatívne podujatia a objednal vypracovanie „objektívnej“ analýzy, ktorá má očistiť dedovo meno.
Max Brose v roku 1933 vstúpil do NSDAP. Vo svojich podnikoch na výrobu súčiastok do vojenskej techniky a munície zamestnával v otrockých podmienkach aj nútene nasadených z okupovaných krajín. Tešil sa z viacerých ríšskych vyznamení za dochvíľne dodávky zbraní Wehrmachtu. Zločinnému režimu a militaristickým anabázam führera nielen pomáhal, ale sa pritom i so svojou rodinkou riadne nabalil. Aj židovského majetku.
Podľa objednanej štúdie, ktorá má však podľa historikov ďaleko od odbornosti, nebol vraj presvedčeným národných socialistom. Nuž, ak aj bol málo zapáleným nacistom „iba“ druhého rangu, prečo sa po ňom majú volať ulice?! Ak to po odkladoch v máji, keď zvyšok Európy oslavoval 70. výročie nad fašizmom, konšeli v Coburgu schválili, tak to je ich problém. Ale ako to, že sa niečo podobné teraz odohralo na Slovensku? To naozaj musíme z každého zahraničného investora robiť akéhosi poloboha, že mu na všetko pritakáme? Veď tento z Bavorska už má pomaly všetko, na čo si spomenie, no pre svoju márnivosť vyžaduje aj nazvanie ulice podľa predka s pochybnou minulosťou. Za koľko sú ochotní Prievidžania predať svoju česť?