Pekné reči za pultíkom na Valnom zhromaždení sú jedna vec; realita mocenských záujmov je vec celkom iná.
Barack Obama na stretnutí zastal len krôčik pred uznaním toho, o čom sa hovorí v Európe: sýrsky prezident Bašár Asad už nie je nepriateľom číslo jeden. Tým je hrozba islamizmu v podaní ISIL a odnoží Al-Kajdá, ktoré operujú na sýrskych bojiskách.
Mocnosti sa pretláčajú o to, kto bude mať v Sýrii vplyv po skončení konfliktu. Konflikt zatiaľ pokračuje.
Týmto priznaním sa z Asada ešte nestáva náš potenciálny spojenec. Práve na ňom sa však lámu záujmy Ruska a Spojených štátov a práve na ňom sa lámu aj možnosti skorého riešenia konfliktu.
Bol to Asad, kto odpovedal na demonštrácie v roku 2011 násilím. Jeho režim má na svedomí minimálne toľko civilných obetí v Sýrii, koľko islamistickí fanatici. Podľa mnohých správ dokonca oveľa viac. Podstatné je, že ak režim Asadovcov sedel na sude pušného prachu sektárskeho násilia, nakoniec to bol on sám, kto doň hodil iskru použitím vojenskej sily.
Nejednoznačné je to aj s jeho bojom proti terorizmu. Pred štyrmi rokmi vypustil z väzení desiatky členov Al-Kajdá a tieto sily rôzne podporoval a povzbudzoval. To, že dnes by už v „Kalifáte“ islamistov pre neho nebolo miesto – a že podľa toho aj koná – z neho ešte nerobí bojovníka proti terorizmu. Akurát tak možno diktátora, ktorý má svoje vlastné dôvody chvíľami strieľať rovnakým smerom ako ostatní (pokiaľ práve nestrieľa do obytných štvrtí svojich vlastných miest).
Rusko jeho režim dlhodobo podporuje, za čo sa mu Asadovci odplácali lojalitou uprostred turbulentného Blízkeho východu. Niet prečo domnievať sa, že Vladimir Putin nejako zvlášť lipne na osobe Bašára Asada. Je len jasné, že ruský líder sa ho nechce vzdať tak, aby sa v jeho osobe vzdal aj ruského vplyvu v Sýrii.
To je však presne to, čo od Putina požaduje Washington. Spolieha sa pritom na oslabenú Putinovu pozíciu v dôsledku udalostí na Ukrajine a nízkych cien ropy. Má Obama sám v ruke nejaké silné karty? Sotva. Americký plán vyzbrojiť a vycvičiť časť rebelov sa skončil totálnym fiaskom a žiaden iný plán nie je na dohľad.
Má sa Asad uznať za súčasť riešenia problému alebo ho naďalej treba považovať za súčasť problému? Nechať mu voľnú ruku (a Putinove zbrane) pri „likvidácii teroristov“ znamená riskovať, že ju využije na likvidáciu neislamistickej opozície a na terorizovanie a vyháňanie civilného obyvateľstva.
Odstrániť ho bez dohody o ďalšom postupe znamená riskovať líbyjskú cestu chaosu. Neodstrániť ho znamená pokračovanie občianskej vojny, pretože odhliadnuc od islamistov desaťtisíce Sýrčanov sú odhodlané pokračovať v boji dovtedy, kým jeho moc nepadne.
Mocnosti sa pretláčajú o to, kto bude mať v Sýrii vplyv po skončení konfliktu. Ich súboj paralyzuje Bezpečnostnú radu OSN. Konflikt zatiaľ pokračuje a s ním pokračuje anabáza miliónov Sýrčanov vyhnaných z domovov.