Pritom samotná znalosť rodného čísla, resp. informácia o stupni dosiahnutého vzdelania sa dá len ťažko zneužiť. To nie je PIN k platobnej karte či mobilu… Áno, je pravda, že keď sa v médiách objaví správa, že štát ide rušiť rodné čísla a o pár dní na to ich musí rodič vpisovať do dotazníka, môže zapochybovať nad zmyslom tejto aktivity.
Dokiaľ však identifikátor vytvorený z náhodného reťazca znakov nemáme, musíme používa ten, ktorý je platný. A tým je rodné číslo. Rovnako môže človeka naštvať, že v krajine, kde sa už roky hovorí o e-governmente a do digitalizácie sa naliali stovky miliónov eur, musí ikstý raz vypĺňať tlačivo. Dokiaľ však jednotlivé databázy nie sú prepojené, „nedá sa svietiť“.
Ministerstvo však urobilo zásadnú chybu v niečom inom – v komunikácii. Keby rodičom vysvetlilo, že mu v podstate ide o ich peniaze, iste by to prijali. Ľudia najlepšie chápu veci cez svoju peňaženku. Naskytá sa paralela: pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 mnohí, najmä v Bratislave, odmietali poskytnúť svoje údaje, teraz dostáva hlavné mesto menej peňazí…
Centrálny register má poslúžiť na odstránenie duplicity, lebo niektoré stredné školy vykazujú vyšší počet žiakov, ako na nich v skutočnosti študuje. Takých čiernych duší je zhruba 3 500, pričom jeden študent stojí asi 1 500 eur. Summa summarum, štát prichádza ročne o 5,25 milióna eur. A to už stojí za to, aby sme venovali minútu svojho času.