Predvolebná odluka

Odluka cirkvi a štátu nie je len otázkou peňazí. Niežeby o ne celkom nešlo, ale ide o ne až v poslednom rade. Isteže, nijako to nebráni politikom prichádzať s práve takto formulovanou „odlukou“. Je to ľahké a rýchle. Oni navrhnú, parlamentná väčšina to zavrhne a ide sa ďalej. Pekný zápis do volebnej kampane.

05.10.2015 22:00
debata (14)

Na druhej strane, ak sa oponentúry chytia niektoré mysliteľské veličiny z opačného politického tábora, o zábavu je tiež postarané. O čo vinou povrchných navrhovateľov a ich demagogických oponentov postarané nie je a tak ľahko nebude, je normálna diskusia o vzťahu štátu a cirkví.

Dnes sa má Národná rada zaoberať návrhom skupiny poslancov okolo Juraja Miškova na finančnú odluky cirkví od štátu. Je treba oceniť, že sa poslanci aspoň nepokúšajú vynájsť teplú vodu. Návrh na zavedenie asignačnej dane je legitímny a teoreticky aj vykonateľný. Len sa pritom nehrajme na to, že takto pár mesiacov pred voľbami vybavíme odluku „trónu a kríža“.

Cirkvi boli vždy politickými a mocenskými organizáciami. Na tom sa nič nezmení zmenou spôsobu financovania.

Pre sekulárny charakter štátu nie je podstatné, či cirkvi žijú zo štátnych dotácií, z dobrovoľných daní, zo zbierok či dokonca z podnikania. Dokazuje to množstvo rôznych modelov na oboch stranách Atlantiku.

Poznáme štáty, ktoré sú prísne sekulárne na základe ústavy i tradície, napríklad Francúzsko. Ale aj také, ktoré sú nepochybne sekulárne, hoci majú vo svojich zákonoch zakotvené štátne náboženstvo (škandinávske krajiny), alebo, ako v prípade Veľkej Británie, dokonca s tým, že hlava monarchie je zároveň hlavou cirkvi.

Na druhej strane spomeňme Spojené štáty americké, kde je odluka zakotvená v ústave, cirkvi nedostávajú od štátu ani cent a nepoznajú ani asignačnú daň, lenže vplyv náboženstva na politiku a spoločenský život je pri porovnaní s pomermi vo väčšine európskych krajín celkom nevídaný.

Cirkvi boli vždy politickými a mocenskými organizáciami. Na tom sa nič nezmení zmenou spôsobu financovania. Ak chceme žiť v sekulárnej spoločnosti, na zodpovednosť je treba vziať tých, čo majú byť v prvom rade garantmi platnosti ústavy, podľa ktorej sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo.

Predstavitelia štátu majú byť prví, kto vykáže cirkvi z kuloárov štátnych úradov, armády, polície, verejných škôl… Ak to neurobia oni, Konferencia biskupov je posledná, od koho to môžeme očakávať.

Trápiť by nás malo, keď vládni predstavitelia zakladajú modlitebné krúžky na ministerstve vnútra, alebo, za inej konštelácie, obchodujú so sekulárnou ústavou v mene boja o Prezidentský palác. Trápiť by nás malo, keď údajný sociálny demokrat poslanec Jarjabek, na vysvetlenie, prečo Miškovov návrh nemá šancu, tára o tom, že cirkev neradno oslabovať, pretože to „dnes znamená, či sa to niekomu páči, alebo nie, posilnenie islamistických snáh“. Najtrápnejšie na tom je, že takto hlúpo a v podstate drzo si nedovolí argumentovať ani samotná Konferencia biskupov.

Škoda ďalšej príležitosti. Ak sa chceme pohnúť ďalej, niektoré témy by sa mali raz a navždy oddeliť od predvolebných kampaní.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #odluka cirkví od štátu