Pod pojmom dôstojnej práce si v súčasnom svete dosť skromne predstavujeme to, že ľudia vôbec dostanú šancu zamestnať sa, že pracujú, pokiaľ je to možné, v bezpečnom a zdraviu neškodlivom prostredí a že poberajú za svoje výkony primeraný plat. Ktoré z týchto zásad spĺňa doterajšia minimálna mzda na Slovensku?
Podľa zamestnávateľských zväzov nemáme na to, aby sa pre pracujúcich ľudí vytvárali takéto „ideálne“ podmienky. Vraj aj tých minulý rok stanovených 380 eur je nad naše pomery, nárast o 6,58 percenta existenčne ohrozí mnohé firmy a povedie k zvýšeniu nezamestnanosti. Najlepšie by bolo taký „škodlivý“ inštitút úplne zrušiť…
V prvom rade takáto priama súvislosť sa nikde nedokázala. Naopak, medzinárodné dohovory nás zaväzujú k tomu, aby minimálna mzda predstavovala aspoň 60 percent priemernej, teda o desať percent viac ako je súčasný stav. V porovnaní s vyspelejšími krajinami dosahujeme sotva tretinu týchto hodnôt.
Keby sa slovenská ekonomika zmietala v kríze, to by bola iná vec. Ale teraz, keď napreduje? Dokonca intenzívne, stále sa zvyšuje produktivita práce, tým aj reálne príjmy, a naďalej sa roztvárajú sociálne nožnice. Kedy ich netlmiť a neznižovať náskok bohatšej časti Európy, ak nie vtedy, keď sa nám darí?
Nejde o predvolebné ťahanie medového motúzika. Vláda vlani aj predvlani rozhodla o zvýšení minimálnej mzdy, dokonca výraznejšie ako teraz. A kto sa už má zastať najslabšie platených, ak nie politická ľavica? Reálny nárast najnižšej mzdy ešte žiaden štát nezruinoval.