Priestor na financovanie priorít vo výške viac ako jednej miliardy eur tu doteraz nikdy nebol. Tým, že ekonomická situácia na Slovensku sa ako-tak zlepšuje, môže sa zmeniť systém rozpočtovania.
Od metódy komu ubrať, aby bolo aspoň na základné veci, sa prechádza k otázke – komu pridať.
Od metódy komu ubrať, aby bolo aspoň na základné veci, sa prechádza k otázke – komu pridať. Ide o dôsledok toho, že popri fungujúcom exporte sa zlepšila aj domáca spotreba a obrat k lepšiemu nastal aj pri výbere daní.
Súčasná vláda voľné zdroje smeruje najmä do zlepšenia platov a zamestnanosti. Krátkodobo v týchto oblastiach možno dosiahnuť rýchle výsledky. Nezamestnanosť sa najnovšie znížila už pod 11 percent.
Dôležité je, že pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami klesli odvody, existuje súbeh dávok a platu. V týchto opatreniach by bolo treba pokračovať. Ambiciózny cieľ vyslovený zatiaľ analytikmi na rezorte financií je znížiť dlhodobú nezamestnanosť z terajších deväť percent do roku 2020 na tri percentá.
Ušetrili by sa tým obrovské prostriedky, ktoré sa teraz dávajú na dávky napríklad do rómskych osád. Z pohľadu praxe posledných rokov sa však tento cieľ javí zatiaľ ako sci-fi. Chýbajú opatrenia. Inej cesty ako nájsť takto reálne zdroje, ktoré chýbajú v zdravotníctve či penzijnom systéme, však niet.
Obrovskou výzvou pre vládu, ktorá vzíde z volieb v marci 2016, bude financovanie niektorých kľúčových úsekov diaľnic. Stavebné náklady na obchvat Bratislavy a úsek D1 z Turian do Hubovej môžu dosiahnuť asi dve miliardy eur. Bez týchto ciest sa ekonomika Slovenska poriadne nerozbehne.
Doprava v hlavnom meste už teraz dennodenne kolabuje a diaľnica na Turci je kľúčom k plynulej štvorprúdovke z Bratislavy do Košíc, bez ktorej budeme investorov na východ lákať len ťažko. Financovať tieto cesty ako PPP projekt môže byť drahé a pre štátnu kasu, ktorá má na krku aj dilemy zdravotníctva a školstva, zase zaťažujúce.
Nemalou výzvou je aj to, aby súčasné penzie držali krok s infláciou a penzisti na tom neboli pri starnutí obyvateľstva horšie. Dôchodcom by chcela pridať asi každá politická strana, otázka je, koľko si štátna kasa môže dovoliť. To ako sa pravicová opozícia predháňa v návrhoch na navýšenie výdavkov na penzie o stámilióny eur ročne, je populistické.
Taký okatý populizmus v minulosti nebolo badať. Navyše prioritou pravice boli skôr nižšie dane z príjmu. Je však krátko pred voľbami a preto lacné sľuby treba brať s rezervou. Na ilustráciu, vyplatenie vianočných príspevkov bude Sociálnu poisťovňu tento rok stáť 97 miliónov eur.
Smer zvažuje, že vianočný príspevok zmení na 13. dôchodok zatiaľ v polovičnej výške. Už toto opatrenie by však zrejme stálo okolo 300 miliónov eur ročne, na čo štát zatiaľ nemá. Výzvou sú stále úspory pri verejných nákupoch. Bodaj by sa naplnili sľuby rôznych politikov, že ušetria hneď miliardu eur ročne. Akých sľubov sa ešte pred voľbami dočkáme?