Mali je skrátka aj náš problém a to, čo sa tam deje, by bolo naším problémom, aj keby v hoteli Radisson v hlavnom meste Bamaku nešlo priamo o Európanov.
Teroristické skupiny, ktorým sa pred pár rokmi dočasne podarilo doslova okupovať časti Mali vrátanie miest ako Timbuktu či Gao, sa tradične hlásili k sieti Al-Kajdá. Dnes sa niektoré prikláňajú skôr k Islamskému štátu, čo medzi nimi vyvoláva rozbroje. Výsledkom ich nezhôd je však zatiaľ len o to väčšia nepredvídateľnosť ich útokov.
Ich ideologické šarvátky sú v skutočnosti irelevantné, práve tak, ako je irelevantné ich „zdôvodňovanie“ toho, čo robia. Terorizujú miestnych a keď majú príležitosť, terorizujú cudzincov. V prípade Radissonu od Francúzov až po Číňanov. Misia OSN v Mali, ktorej úlohou je stabilizovať krajinu, patrí medzi najnebezpečnejšie vôbec.
Proti samovražedným fanatikom v akcii neexistuje iná taktika, ako ich zničenie, zatiaľ čo proti ich ideológii neexistuje lepšia stratégia, ako dlhodobá cieľavedomá pomoc zasiahnutým krajinám. Ak Európa začína precitať zo svojej indiferentnosti voči Afrike, Mali je bezpochyby jednou z krajín, ktoré môžu slúžiť ako prípadové štúdie.
Takých prípadových štúdií sa vďaka nášmu ignorantstvu nakopilo už toľko, že naša doterajšia pokrievka na prekypujúci hrniec terorizmu sa ukazuje ako zúfalo malá.