Výsledok je veľmi nízka pôrodnosť, ktorá sa dlhodobo pohybuje pod úrovňou 2,1 dieťaťa na ženu, čo je miera potrebná na zachovanie populácie.
A hoci diskusia o materskej dovolenke na európskej úrovni prebieha už od roku 2008, pričom Európska komisia aj Európsky parlament schválili viaceré návrhy, ktoré by materskú predĺžili a zvýšili jej výšku, vždy boli torpédované zo strany jednotlivých členských krajín.
Slovensko je síce štedré, pokiaľ ide o dĺžku materskej, ktorá dosahuje až 34 týždňov, pričom matky môžu byť doma s dieťaťom až do jeho tretieho roku života, horšie je to už s výškou týchto príspevkoch. Tam už možno hovoriť o almužne. O stopercentnej kompenzácii platu, ako je to napr. v susednom Rakúsku a ako ho navrhli aj europoslanci, môžu iba snívať.
Navrhované zvýšenie na 70 % hrubého príjmu preto iste poteší, najmä pri obhliadnutí sa do nedávnej minulosti, keď materská ešte pred štyrmi rokmi dosahovala iba 55 percent pôvodnej hrubej mzdy. Nástroje sociálnej politiky – ako je napr. rodičovská – by však mohli byť viac flexibilné.
Vzhľadom na nedostatok miest v materských školách (o jasliach nehovoriac) je pre niektoré matky výhodnejšie poberať príspevok dlhšie, lebo napokon náklady na jedno miesto v MŠ vysoko prekračujú sumu 203,20 € mesačne.
Iné, ktoré nechcú prísť o pracovnú pozíciu, by zasa možno privítali, keby mohli s výnimkou prvých 6 týždňov pracovať na plný úväzok aj počas materskej a nemuseli hľadať rôzne kľučky.