Priateľská paľba

„Priateľská paľba“ (útok na vlastných či na spojencov), je nechcenou súčasťou bojových operácií, v ktorých býva situácia v poli často oveľa zložitejšia, než akou sa môže zdať pri pohľade na mapu v štábe. Dobrým riešením bude, ak sa turecko-ruský incident napokon podarí zahrnúť pod koberec pod nejakou obdobou takéhoto označenia.

24.11.2015 22:00
debata (43)

Aj keď si všetky zúčastnené strany budú pritom myslieť svoje. V každom prípade, v čase, keď teroristické útoky v Paríži donútili politikov Západu a Ruska začať premýšľať o spoločnej stratégii, je incident Rusov, ktorí majú tendenciu bezstarostne narúšať vzdušné hranice, s Turkami, ktorí majú zasa príliš nervózne prsty na spúšti, studenou sprchou.

V Sýrii nezávisle od seba navzájom strieľa „na spoločného nepriateľa“ príliš veľa strelcov s príliš rozličnými motívmi.

Ak z toho Rusko i NATO vycúvajú osvetlené len žiarou diplomatických ohňostrojov, bude sa dať hovoriť o šťastí. Aj keď takýto incident bol iba otázkou času.

Ak sa potvrdí, že zostrelená ruská stíhačka narúšala turecký vzdušný priestor, nebude to vôbec prvý prípad. Takýchto narušení už od septembra, keď Rusi začali v Sýrii útočiť na nepriateľov Bašára Asada, Turci evidovali niekoľko.

V takom prípade bude mať turecká protivzdušná obrana (a špeciálne, ak bude môcť preukázať i to, že ruské lietadlo opakovane varovala, ako tvrdí) čisté svedomie. Jej príslušníci si plnili povinnosti. A Vladimir Putin, ktorý hovorí o „bodnutí do chrbta“, je beztak dlžný vysvetlenie, prečo jeho chrbát opakovane nerešpektuje hranice suverénnych štátov.

Na druhej strane je zrejmé, že keby sa rovnako správali vojaci európskych štátov, ktorých vzdušný či námorný priestor ruské sily provokatívne narúšajú pravidelne v rámci svojej politiky napínania svalov, s takýmito incidentmi by sa už dávno roztrhlo bezodné vrece.

V Európe sa nepochybne tiež nájde zopár kovbojov, ktorí by takéto napínanie svalov Rusom radi aspoň občas odplatili streľbou. Otázka len je, či by sme potom dnes ešte mohli hovoriť o nejakých diplomatických, alebo vôbec nejakých, riešeniach.

Turecko-ruský incident nie je prekvapujúci ešte z iného dôvodu. Darmo všetci, čo v regióne bojujú, vyhlasujú, že ich cieľom je zničenie rovnakého nepriateľa. Rusko sa so Západom v Sýrii preťahuje o svoj vplyv na Blízkom východe cez osud Asada a jeho režimu. Svoje vlastné záujmy sledujú v Sýrii Saudi, svoje vlastné Irán a svoje vlastné záujmy tam má aj Turecko.

Počnúc, jemne povedané, ambivalentným vzťahom Recepa Erdogana k islamistom, končiac jeho zneužívaním konfliktu na vybavovanie si účtov s Kurdmi. K zápletkám môžeme prirátať aj napätie medzi Tureckom a Ruskom kvôli útokom Rusov na etnických Turkménov, menšinu, ktorá je v opozícii voči Asadovmu režimu a ktorú Turci považujú za „svoju“.

Obrazne povedané, v Sýrii nezávisle od seba navzájom strieľa „na spoločného nepriateľa“ príliš veľa strelcov s príliš rozličnými motívmi. Provokácie a strely bokom je možné nazvať nezámernou „priateľskou paľbou“ len veľmi ťažko. Práve to však bude nevyhnutné, ak má byť spečatený osud spoločného nepriateľa. Ak je to ešte stále náš spoločný nepriateľ.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Turecko #stíhačka