Keď sa turecký vládca Recep Erdogan odvrátil od Asada, na tureckých základniach sa začali vyzbrojovať a cvičiť gerily protiasadovskej opozície. Ako pripomína britský denník The Guardian, Erdogan, považujúci Sýriu za sféru svojich záujmov, si však popritom odmietol všímať aj silnejúci prúd medzinárodných džihádistov, ktorý sa začal do Sýrie o čosi neskôr valiť takisto práve cez Turecko. Nevšímal si ho celé dva roky, až ho tlak Západu donútil urobiť opatrenia, aby trasu cez Turecko džihádistom sťažil. Dnes už tureckí predstavitelia aspoň nazývajú IS teroristami – lenže dnes už IS stihol sám dobyť severnú a východnú Sýriu a zároveň sa infiltrovať do mnohých zložiek domáceho protiasadovského odboja, čím posúva to absurdné tvrdenie „všetci sú tam teroristi“ nebezpečne blízko k akceptovateľnosti.
Reakcie z NATO napovedá, že vojenskí spojenci Turecka, nepovažujú zostrelenie stíhačky, ktorá narušila turecký vzdušný priestor, ale nepredstavovala pre Turecko ohrozenie, za nevyhnutné.
Erdogan pochopiteľne nie je jediným či hlavným vinníkom islamistického vpádu do Sýrie. V žiadnom prípade však nie je ani nezúčastneným pozorovateľom či dokonca obeťou situácie. Zatiaľ čo Američanom poskytol svoje letecké základne na bombardovanie IS, v tom istom čase a z tých istých základní posielal svoje lietadlá likvidovať základne kurdských separatistov z PKK na tureckom území, ale aj základne Kurdov z YPG v Sýrii, ktorí tam úspešne vzdorujú IS.
Dôkazy o obchode s ropou a o čulom dialógu medzi islamistami a tureckými predstaviteľmi, získané Američanmi z počítačových pevných diskov po útoku na jednu z vedúcich postáv IS, ktoré prebehli svetovou tlačou ešte v lete tohto roka, mohli byť poslednou kvapkou.
Lenže Európa potrebuje Turecko kvôli utečencom, Amerika ho potrebuje kvôli základniam, a všetci dohromady sa boja, že ak by sa k všetkým nevypočítateľným položkám chaotického konfliktu mala pridať ešte jedna veľkosti Turecka, situácia by sa blížila ku globálnej katastrofe. Rusko má zasa s Tureckom slušný biznis cez Gazprom či dohodnutú stavbu jadrovej elektrárne.
Reakcie z NATO, z ktorých vplýva, že zostrelenie ruskej stíhačky je turecko-ruským incidentom, napovedá, ako hlboko klesla Erdoganova hviezda na Západe. Napovedá tiež, že vojenskí spojenci Turecka, medzi ktorých patríme i my, nepovažujú zostrelenie stíhačky, ktorá narušila turecký vzdušný priestor, ale nepredstavovala pre Turecko ohrozenie, za nevyhnutné. A ak si Turci chcú s Rusmi vybaviť účet za bombardovanie povstaleckých Turkménov, aliancia im v tom pomáhať nebude. Rusi, hoci zúria, sa tiež do nepremysleného stupňovania napätia neponáhľajú. To je len dobre. Len čo bude so Sýriou, dnes nikto nepovie.