Lebo Paríž

Viac ako 20-tisíc topánok zdobí parížske Námestie republiky, namiesto pochodu vyzývajúceho svetových lídrov podniknúť kroky na zmiernenie klimatickej zmeny.

30.11.2015 22:00
debata (10)

Svoj pár topánok poslali aj pápež František a šéf OSN Pan Ki-mun. Vieme, prečo sa ten pochod nemohol uskutočniť práve teraz a práve na tom mieste. Lebo Paríž. Nevieme však, čo všetko sa pod heslom „Lebo Paríž“ zakáže nabudúce. A to je zle.

Politici, v tomto prípade zastúpení Hollandom, reagujú zákazom zhromaždení a demonštrácií. A bude to ešte horšie.

Ak by mal byť François Hollande naozaj dôsledný, v Paríži by sa pod výnimočným stavom nemali ľudia stretávať v kaviarňach, reštauráciách či na koncertoch. Nežiaduce by mali byť aj hlúčiky diskutujúcich na ulici či rady pred obchodmi v rámci predvianočnej nákupnej horúčky. Keď už bezpečnosť, tak potom totálna, nie?

Nejde o to robiť si žarty zo strachu ľudí po parížskom masakre. Ľudia právom od svojich politikov požadujú aj pocit bezpečnosti. Ak si už platíme tajné služby a policajtov, potom toto je prípad par excellence, keď by nám mali ukázať, že si ich neplatíme nadarmo. Akurát že práve v prípade Paríža to nadarmo bolo. Útok 13. novembra nespadol z neba. Kľúčovými plánovačmi a aj vykonávateľmi boli občania Belgicka a Francúzska. A tí hlavní z nich neboli bezpečnostným službám týchto štátov (minimálne Belgicka) neznámi.

Bezpečnostní experti naprieč Európou sa idú potrhať pri opisovaní ich rafinovanosti, organizovanosti a logistiky. Útok vraj plánovali pol roka. Nuž aká rafinovaná je asi logistika, ktorá ani za pol roka nedokáže vymyslieť plán (našťastie), ako dostať atentátnikov cez kontrolu na futbalovom štadióne? Nenafukuje sa tak trochu inteligentnosť toho útoku, aby sa tak skryl nedostatok inteligentnosti tajných služieb, ktoré ani v rámci jednej únie a jednej bezhraničnej zóny nie sú schopné zdieľať životne dôležité informácie? Samozrejme, všetko sa nedá. Nedá sa predvídať úplne každý krok fanatikov, ktorí sú zasvätení smrti. Parížsky masaker, desať mesiacov po Charlie Hebdo, by však rozhodne nemal vojsť do dejín ako prípad, v ktorom sú európske bezpečnostné zložky bez viny.

Bezpečnostné aparáty zlyhávajú a v demokracii nie je možné ľuďom dlhodobo zakázať, aby vychádzali z domov a bavili sa v kaviarňach či na koncertoch. A tak rozhodnutie zostáva na politikoch. Politici, v tomto prípade zastúpení Hollandom, reagujú typicky – zákazom zhromaždení a demonštrácií. A bude to ešte horšie. Na celom kontinente, aj u nás, politici svorne mudrujú, že bezpečnosť musí mať teraz prednosť pred ľudskými právami.

Lenže idea demokracie nikdy nebola ideou sladkého bezvládia. V demokracii majú ísť ľudské práva ruka v ruke s bezpečnosťou. Kvôli bezpečnosti si predsa platíme tie rozsiahle aparáty. Sú protiteroristické opatrenia, nad ktorými sa dá zamyslieť. A sú veci, ktoré zaváňajú zlým obchodom: my politici vám nezaručíme bezpečnosť, pokiaľ sa vy občania nevzdáte svojich práv. Pointa je v tom, že ani keď sa budeme vzdávať svojich práv, nebudeme bezpečnejší. Budeme iba menej slobodní. Pozor na heslo „Lebo Paríž“! Vo Francúzsku, na Slovensku či kdekoľvek inde.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická konferencia