Ukazuje sa, že ľudia o protikorupčné linky nejavia záujem. A tých zopár jedincov, čo zatiaľ záujem prejavilo, nepochodilo o nič lepšie, ako keby boli svoje kauzy vyrozprávali do najbližšej bútľavej vŕby. Keby ministerstvo pri každej nemocnici vysadilo aspoň jeden takýto strom, vyšlo by to viac-menej na rovnako. Vlastne nie, bolo by to lepšie, pretože by sa aspoň skrášlilo prostredie v okolí budov, v ktorých panuje bezútešné dusno slovenského zdravotníctva. A proti tým pár eurám vynaloženým na sadenice by isto nik neprotestoval.
Na rozdiel od zlodejstiev na vyšších úrovniach, úplatky pacientov lekárom sú dôsledkom nedostatku.
„Uvedené opatrenie má zmysel aj pri jednom pacientovi s jedným podnetom,“ presviedča nás hovorca rezortu zdravotníctva. Ale isteže. V praxi sa ukazuje, že to má asi taký zmysel, aký mali za minulého režimu knihy prianí a sťažností. Tam ste sa tiež mohli vyžalovať, keď vám v potravinách predali zelenú salámu či keď ste v prázdnej reštaurácii čakali štyridsať minút na čašníka. Keď už nič iné, aspoň ste si uľavili.
Dokonca ani to nie je celkom priliehavý príklad. Knihy prianí a sťažností totiž kontrolovali pracovníci štátnej kontroly, ktorí aspoň teoreticky neboli v konflikte záujmov. Zatiaľ čo protikorupčné linky v dnešných štátnych nemocniciach obsluhujú väčšinou právnici či dokonca priamo manažéri tých istých nemocníc.
Čuduje sa niekto, že ľudia necítia potrebu nahlásiť prípadného podplatného lekára vedeniu nemocnice? Či už majú lekári takú alebo onakú povesť, ešte stále nás, aspoň väčšinou, liečia. Na rozdiel od rezortných mafií, o ktorých ľudia počúvajú akurát tak v súvislosti s predraženými nákupmi (tisícnásobne predraženými v porovnaní s nejakým individuálnym úplatkom).
Navyše musí byť každému pacientovi jasné, že za stavu, keď sa nám podarilo z našich kvalifikovaných lekárov i sestier urobiť azda najväčšiu profesijnú skupinu ekonomických emigrantov, je pre každú štátnu nemocnicu lekár chráneným druhom. Predstava, ako nemocnice ochotne posúvajú svojich lekárov na podnety pacientov polícii, je z ríše rozprávok. Takých, aké rozprávajú politici svojim voličom, keď chcú vyzerať ako bojovníci proti korupcii.
Na rozdiel od zlodejstiev na vyšších úrovniach, úplatky pacientov lekárom sú dôsledkom nedostatku. Jedna analýza za druhou dokazujú, že peňazí je vraj v našom zdravotníctve úhrnom dosť. Problém je, že v našom zdravotníctve nie je pre nás dosť lekárov, sestier, kvalitných prístrojov a dostupných moderných procedúr.
Pravdaže, stále platí, že aj takéto úplatky sú korupcia. Na jej potláčanie si však platíme políciu, nie riaditeľov nemocníc. Na odstraňovanie jej príčin si platíme politikov. Žiaľ, márne.