Pokiaľ Obamovi cez republikánov nikdy veľa vecí neprešlo z ideologických dôvodov, vo volebnom roku cez nich neprejde už celkom nič, čo by vzišlo z Bieleho domu, v ktorom sedí demokrat. Pripomeňme, že Republikánskej strane sa pri rozhodovaní o kandidátovi na budúceho prezidenta ponúkajú mená ako Donald Trump, Ted Cruiz či Ben Carson. Ľudia, ktorí strhávajú základňu apelmi na bigotnosť a ilúzie o silnej Amerike, ktorá prevalcuje každého, kto sa jej postaví do cesty.
Mnohé z toho, čo hlásajú, môžu byť len prázdne bubliny v rámci predvolebného cirkusu. Lenže na republikánsku voličskú základňu zjavne účinkujú tak, až je oprávnená obava, že v Spojených štátoch, ktoré sú dieťaťom novoveku, silnie skupina ľudí, ktorí by si radi vyskúšali svoj vlastný stredovek. A v Kongrese sedia ľudia, ktorí si to vo volebnom roku nemôžu dovoliť ignorovať.
Zoči-voči takémuto Kongresu si Obama mohol dovoliť pomenovať stav vecí priamo. Fakt, že to v dôležitej oblasti zahraničnej politiky neurobil, môže vyplývať zo snahy nepoškodiť svojej strane vo voľbách. Tým však premeškal možnosť nastoliť do predvolebného diskurzu životne dôležitú tému. Ak Kongresu po siedmich rokoch naozaj povedal všetko, čo chcel, potom len na sebe predviedol, aký silný je mocenský establišment pri korumpovaní idealistov.
Ak necháme bokom domáce americké záležitosti, svet určite nie je na konci jeho vlády lepším miestom pre život, ako predtým. Dozaista nielen vinou Obamovej Ameriky – ako to radi tvrdia rôzni vykladači globálneho pasiansu, ktorým na demokratickej Amerike prekáža najmä to, že vôbec existuje. Obama však ani nenapravil mnoho z chýb, ktoré urobili jeho predchodcovia. A to je problém.
Rozhodnutie vypochodovať z Afganistanu a Iraku bolo samo osebe správne. Osud Afganistanu je však rovnako neistý, ako bol predtým, a na mieste Iraku je dnes hromada sutín, v ktorých sa ustanovil takzvaný Islamský štát. Hromada sutín je navyše aj zo Sýrie a Líbye. Terorizmus ohrozuje Európu a svet viac, ako predtým. Guantanámo stále funguje. Vzťahy Západu a Ruska uviazli na bode mrazu.
Globálna veľmoc sa nemôže vyviazať zo svojej spoluzodpovednosti. Intervencie mávajú svoje konzekvencie, z ktorých mnohé sú nepredvídateľné. Hasiť nepredvídateľné konzekvencie však takmer vždy predpokladá zmeniť svoj pohľad a svoju politiku.
Zlikvidovať IS, napríklad, okrem vojenskej akcie vyžaduje globálny nátlak na štáty, ktoré ho v mene svojich vlastných záujmov držia pri živote. To znamená nátlak na zmenu politík ropných monarchií a člena NATO Turecka, čo si však vyžaduje prehodnotenie dlhodobej, nielen Obamovej, americkej politiky. Obamov posledný prejav o stave Únie reálnu potrebu takej zmeny nenastolil.