Podľa agentúry Reuters sa niektorí nemeckí predstavitelia v súkromí vyslovujú, že ak sa nepodarí prísť s "európskym riešením“ utečeneckej krízy do marca, možno do leta tohto roka, rozpad Schengenu bude hotovou vecou. S posledným klincom do jeho rakvy môže, paradoxne, prísť nemecká vláda, ak sa rozhodne zatvoriť nemecké hranice.
Merkelová si naďalej stojí za tým, že ako bývalá obyvateľka východného Nemecka si opätovné stavanie plotov na hraniciach nedokáže predstaviť. Odrážať však musí rastúce rady skeptikov vo vlastnej strane. Výsledky marcových volieb v troch spolkových krajinách budú dôležité pre ňu i pre nich.
Februárový summit Európskej únie bude sotva prehliadkou európskej súdržnosti.
Podľa prieskumov agentúry Infratest dimap v októbri 2015 súhlasilo s jej heslom „Dokážeme to!“ 49 percent obyvateľov Nemecka a 48 percent bolo proti. V januári sa situácia otočila. Dnes s ňou súhlasí 44 percent Nemcov, kým 51 percent je proti. Samotné posuny sa nezdajú veľké, sú však dosť veľké na to, aby vyvolali úvahy o rastúcej skepse Nemcov oproti vlaňajšiemu optimizmu. A niektoré iné prieskumy "po Kolíne“ dopadajú pre Merkelovú ešte horšie.
Februárový summit Európskej únie bude sotva prehliadkou európskej súdržnosti. Ploty na niektorých hraniciach, reálne či virtuálne, už stoja a chystajú sa ďalšie. Napríklad v prípade Rakúska a plánovaných kontrol minimálne na hranici so Slovinskom. Pravidlá Schengenu umožňujú dočasné suspendovanie jeho platnosti, dočasnosť však predpokladá, že na obzore je riešenie alebo aspoň zlepšenie situácie.
Merkelová a šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker pripomínajú, že bez Schengenu nemá zmysel ani jednotná mena. Takáto skrytá hrozba (ak Nemecko zavrie hranice, nepadne iba Schengen, ale aj eurozóna a začne sa zánik únie) najskôr v nejakej podobe zaznie i na summite.
Je len otázkou, nakoľko môže byť úspešná, keď krajiny V4 odmietajú prerozdelenie utečencov en bloc, Francúzsko je vzhľadom na svoju domácu politiku viac než rezervované, Dánsko má svoj vlastný režim a Veľká Británia debatuje, či vôbec zostať v EÚ. Hotspoty veľmi nefungujú a prerozdeľovanie je zatiaľ fiaskom v podobe mizivého počtu prerozdelených. Jedni obviňujú Merkelovú a jej politiku otvorených dverí, iní obviňujú Visegrád a jeho národný egoizmus, ďalší vinia Grécko, ktoré utečencov bez registrácie "lifruje“ rovno ďalej do Európy. Merkelová žiada viac peňazí pre Turecko, ďalší vinia Turecko z nezákonného posielania utečencov naspäť do pekla v Sýrii alebo do rúk pašeráckym gangom… a tak ďalej.
Či už sú hrozby reálne, alebo predstierané, jasné je dnes iba to, že ak má Európa prežiť utečeneckú krízu, ktorá sa stala krízou dôvery v únii, musí hľadať cestu k dohode a návratu k jednotnej politike a spoločným pravidlám. To nie je fráza. V opačnom prípade budú následky fatálne a dohady o tom, kto je na vine, nikomu nepomôžu.