Ponechajme bokom, že na konci augusta, keď všetkým otvárala náruč, o ničom takom nebola reč. V situácii, keď v súvislosti s utečeneckou krízou narastajú obavy obyvateľstva, je pochopiteľné, že kancelárka sa ich sa snaží tlmiť (podľa aktuálneho prieskumu Allensbach pre denník F.A.Z. 82 % obyvateľov Nemecka sa obáva nárastu trestnej činnosti, 74 % sa bojí teroristického útoku a 73 % sa obáva neustáleho prílevu utečencov do krajiny). Navyše v jej „domovskom“ Meklenbursku-Prednom Pomoransku sa na jeseň budú konať voľby do krajinského snemu, preto musela vyslať signál aj pre „miestne publikum“.
Predpokladá, že sa zopakuje situácia z 90. rokov, keď po skončení vojny v Juhoslávii sa späť domov vrátilo až 70 % vojnových utečencov. Zabudla však dodať, že týchto utečencov bolo iba 440-tisíc a domov v ich prípade znamenalo niekoľko hodín cesty autom z Mníchova…
Stačí malé ohliadnutie do štatistík a je úplne zrejmé, že ide len o jej zbožne prianie. Zo 110-tisíc žiadateľov o azyl vrátili nemecké úrady v roku 2013 späť iba 15,5 tisíca azylantov, čo je iba zlomok, aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. V roku 2014 bol tento pomer ešte horší: dvom tretinám azylantov z 200-tisíc žiadosť zamietli, no odsunuli iba 10 000 ľudí.
Náročné určovanie identity (mnohí doklady zničili), problémy pri zadržaní a komplikovaná legislatíva nahrávajú skôr tým, ktorí už v Nemecku sú. A tak väčšina tých, o ktorých úrady rozhodnú, že majú krajinu opustiť, v nej zostáva. Nedá sa preto očakávať, že 14 % úspešnosť z roku 2013 sa mávnutím čarovného prútika podarí zvýšiť aspoň na úroveň Švédska (45 %).