Situácia sa však v posledných týždňoch zmenila. Podľa prieskumov agentúry FOCUS Smer mierne, ale kontinuálne klesá, podľa MVK dokonca výrazne. Paradoxom je, že jeho voličov nezískava opozícia, ale časť sa presúva k SNS. Vzhľadom na to, že SNS sa javí ako najpotenciálnejší partner Smeru, nemusí to byť pre Fica a spol. žiadna tragédia. No len do okamihu, keď Smer oslabí natoľko, že kvôli odlivu elektorátu mu bude hroziť, že sa nestane súčasťou budúcej vlády. Napokon, o tom, že ide o reálny scenár, svedčí i skutočnosť, že ho pripustil aj premiér Fico.
Každý má nejaké slabé miesto. Aj Smer. Na rozdiel od impotentnej opozície, ktorá nebola schopná ho „vyhmatnúť“ a zaútočiť naň, sa iniciatívy chopil tretí sektor, ktorý chce mobilizovať voličov.
Protest zdravotných sestier a štrajk učiteľov, ktoré čiastočne upriamili pozornosť na domáce témy, by za normálnych okolností boli ideálnou príležitosťou na to, aby opozícia dala o sebe vedieť a „zviezla sa“ na vlne štrajkov. Zjavne však nie na Slovensku, kde nemohúcnosť prevažnej časti opozície je do očí bijúca. Jedným z dôvodov, prečo opozičné elity nepodporili jednoznačne štrajk pedagógov, môže byť i to, že sami majú maslo na hlave – lebo v minulosti pre zlepšenie situácie v školstve nič nevykonali. Navyše, tak ako Robert Fico i oni veľmi dobre vedia, že táto téma im veľa bodov neprinesie.
Inak je to v prípade zdravotníctva. Na jeseň až štvrtina inak veľmi lojálneho elektorátu práve v tejto oblasti videla zlyhanie Smeru a vyjadrovala svoju nespokojnosť. Teraz až takmer polovica z nich označuje výpovede sestier za opodstatnené. To znamená, že Smer musí v kampani zaradiť spiatočku – ukázať konsenzuálnu tvár a začať mobilizovať voličov inak. Len poukazovanie na dobré makroekonomické výsledky a stabilitu vlády ako protipól „zlepenca“ už zjavne nestačí a premiér bude musieť urobiť nejaké ústretové gesto.
Každý má nejaké slabé miesto. Aj Smer. Na rozdiel od impotentnej opozície, ktorá nebola schopná ho „vyhmatnúť“ a zaútočiť naň, sa iniciatívy chopil tretí sektor, ktorý chce mobilizovať voličov. Poukazovaním na korupciu, zdravotníctvo a predražené IT zákazky môže uspieť. Ak by sa mu podarilo k urnám priviesť dostatok voličov pravice, ktorí v r. 2012, po tom, ako sa prevalila Gorila, zostali znechutení sedieť doma, mohlo by to ešte zamiešať kartami.
Bolo by iste sympatické, keby išlo o čisto občianske aktivity, aké Slovensku v r. 1998 pomohli zbaviť sa mečiarizmu. Nemožno sa však ubrániť dojmu, že päť rôznych iniciatív, ktoré sa vyrojili v priebehu niekoľkých dní, sú predvojom „prezidentskej“ strany, o ktorej sa hovorí v kuloároch. Prostredníctvom nich si Kiska testuje terén, nakoľko je verejná objednávka po novom subjekte aktuálna.