A tu je dôvod dýchavičnosti mierového procesu, prečo kríza stále trvá a Sýria je dodnes predmetom globálnych plánov veľkých hráčov. Bolo a vždy tak bude. Akurát za záujmy „veľkých“ platia čoraz vyššiu cenu milióny „malých“ obetí.
Bolo to v čase studenej vojny a platí to aj dnes. Po naivnej predstave, že koniec súperenia medzi Západom a Východom znamená začiatok „mierových zajtrajškov“. Zatiaľ čo počas studenej vojny sa hranice oblasti záujmu, a teda vplyvu veľmocí nezmenili, po zmenách v strednej a východnej Európe a zániku Varšavskej zmluvy funguje naďalej Severoatlantická aliancia a hranice jej "životných záujmov“ sa posunuli tisíce kilometrov na východ.
Prebudenie ruského medveďa po ére Gorbačova a Jeľcina, keď sa Moskva opäť usiluje o bipolárny svet ako záruky vyváženosti vzťahov a bezpečnosti, je dnes nočnou morou pre Washington aj Brusel. Napriek tomu, že Rusi prezentujú ochotu spolupracovať so Západom, ale na princípe rovnoprávnosti a netúžia po kruhovej obrane. Svedčí o tom aj najnovší návrh o riešení sýrskej krízy. Moskva ho však ešte ani nestihla vo štvrtok položiť na stôl mníchovského summitu a USA sa ho pokúsili zamiesť pod koberec.
Názory nemusia byť vždy zhodné, ale treba rokovať o každej iniciatíve. Iba tak sa dá zastaviť zabíjanie nielen v Sýrii, ale aj v Iraku či Líbyi a pomôcť vrátiť sa státisícom vojnou vyhnaných štvancov do ich domov.