Vo volebnom prieskume agentúry Median pre RTVS voliči pravicových strán najviac preferovali možnosť vzniku vládnej koalície nanajvýš troch strán bez Smeru. Práve táto možnosť sa však po voľbách ukázala ako nerealizovateľná. Aká bola druhá najpopulárnejšia možnosť?
Ešte aj voliči Smeru dávali podľa prieskumu prednosť koaličnej vláde pred pokračovaním jednofarebného kabinetu.
Kým pre voličov SaS a OĽaNO to bola jednoznačne koalícia 4 – 5 strán bez Smeru, u voličov Siete to už také jednoznačné nebolo: takúto koalíciu označilo za prijateľnú 53 percent z nich, kým koalíciu troch alebo viac strán so Smerom 50 percent. A medzi voličmi Mostu-Híd to už bolo dokonca obrátene. Vládu viacčlennej koalície so Smerom označilo za prijateľnú 59 percent z nich, kým koalíciu štyroch či piatich strán bez Smeru iba 51 percent.
Dodajme, že možnosť veľkej koalície bez Smeru padla v sobotu, keď SNS oznámila, že pôjde buď so Smerom, alebo bude žiadať úradnícku vládu.
Naša scéna sa dnes delí na tých, čo vydávajú možnosti, ktoré boli jedna po druhej vylúčené, za jediné prijateľné, a tých, čo vidia aj iné možnosti. Rovnako, ako ich videli aj ich voliči v deň volieb. A to pritom vtedy ešte nemohli vedieť, že koalícia bez Smeru by sa nezaobišla bez podpory dona Kollára a jeho rodiny a že z parlamentu sa budú na nich (na nás) vyškierať pohrobkovia slovákštátu.
Zaujímavé je, že ešte aj voliči Smeru dávali podľa prieskumu prednosť koaličnej vláde pred pokračovaním jednofarebného kabinetu. A ešte zaujímavejšie je, že napríklad aj 45 percent voličov OĽaNO uviedlo, že koalícia troch a viac strán so Smerom by bola pre nich prijateľná. Jednou témou volieb bolo teda potrestanie Smeru a neprijateľnosť pokračovania vlády jednej strany. Zároveň však, napriek rečiam lídrov, veľká časť voličov nemala extra problém s prípadným kompromisom Smeru a pravice.
Ťažko povedať, čo dnes upokojí tú časť verejnosti, ktorá sa necháva hysterizovať Igorom Matovičom a štekotom o zradcoch a zlodejoch. V každom prípade, vstup kotlebovcov do národného parlamentu je aj sám osebe dosť veľkým faux pas a hrozbou. Ak sa ešte skombinuje s prostredím rozbitej a vulgárnej politiky zvyšku scény, jeho nebezpečenstvo môže ďalej narastať.
Hysterici, čo prorokujú, že práve „zrada“ Bélu Bugára a Siete nahráva fašistom, iba čo zbytočne urážajú voličov, ktorí majú väčší zmysel pre realitu ako ich lídri. A nechápu, že ak sa na niečo náš miniführerko teší úplne najviac, je to neschopnosť ostatných dohodnúť sa. Sú povolebné tančeky a vykrúcačky niektorých „štandardných“ politikov smiešne? Samozrejme.
Utekajú na rokovania so Smerom s radosťou? Nezdá sa. Tým skôr, že ešte nevedia, koľko ich to bude stáť voličov (a poslancov v Národnej rade). A, samozrejme, vedieť ani nemôžu, či sa nakoniec vôbec nejako dajú dokopy a na ako dlho. Len, kto tu, prepánajána, koho zrádza?! Naozaj nechápeme, že aj na vymetenie korupcie a očistu politiky potrebujeme v prvom rade politiku, nie štekot?